BRATISLAVA. Z dlhodobého hľadiska bude musieť Európska únia súhlasiť s vytvorením spoločných dlhopisov. Na stretnutí so slovenskými novinármi to povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
"Európska únia bude musieť hľadať také riešenia, ako museli hľadať Spojené štáty americké po svojich veľkých krízach, cez ktoré prešli v začiatkoch, pričom ich priviedli k tomu, že sa vytvorili americké dlhopisy, ktoré pokrývali všetky štáty USA," povedal Šefčovič.
Vznik eurobondov podľa jeho slov úzko súvisí s aktuálnym zámerom Bruselu vytvoriť hospodársku a fiškálnu úniu.
"Z dlhodobého hľadiska by to znamenalo, že by sme vedeli vytvoriť možno ešte väčší dlhopisový trh, než majú Spojené štáty americké," doplnil eurokomisár.
Jednotné dlhopisy sa však spájajú aj s morálnym hazardom, keďže v prípade ich príliš skorého zavedenia by krajiny v problémoch neboli motivované konsolidovať svoje verejné financie a prijímať štrukturálne reformy.
Merkelová je stále proti
Európska komisia sa preto snaží disciplínu a rešpekt voči makroekonomickým pravidlám posilniť cez nové nariadenia a návrh novej fiškálnej regulácie, vysvetlil Šefčovič.
V rámci týchto pravidiel komisia posilnila svoj dohľad nad národnými rozpočtami vrátane sankcií.
Najväčším odporcom spoločných dlhopisov celej eurozóny je Nemecko, ktorého kancelárka Angela Merkelová uplynulý týždeň zopakovala odmietavý postoj k myšlienke zavedenia eurobondov.
Podľa nej je to nesprávny krok, ktorý by mohol ešte zhoršiť dlhovú krízu.
"Ja osobne, aj celá vláda sa domnievame, že eurobondy sú nesprávna metóda, a v tejto fáze vývoja Európy dokonca škodlivá," povedala kancelárka pre denník General Anzeiger.
Nemecko však podľa Šefčoviča ešte môže zmeniť názor, avšak jedine ak sa členské krajiny dokážu zhodnúť na prijatí nových pravidiel fiškálnej a makroekonomickej disciplíny.
"Ak bude evidentné, že na týchto pravidlách sa vieme zhodnúť, že majú automatické napĺňanie, že možné sankcie by mohli vyplývať z toho, že niekto nerešpektuje disciplínu, že budú zakotvené v právnom rámci a povedú k väčšej konvergencii ekonomík v rámci eurozóny, tak si myslím, že by to mohlo vytvoriť dostatočný predpoklad na to, aby aj Nemecko vnímalo návrh Európskej komisie o eurobondoch pozitívnejšie," spresnil komisár.
Naše postavenie ovplyvní aj dlhová brzda
Budúce postavenie Slovenska v rámci Únie a eurozóny bude podľa Šefčoviča závisieť od viacerých faktorov vrátane toho, v akej podobe parlament schváli budúcoročný štátny rozpočet a zákon o tzv. dlhovej brzde.
"Je to taký prvý jednoznačný dôkaz toho, ako je Slovensko pripravené rešpektovať makroekonomickú disciplínu, ktorá sa veľmi silným spôsobom znovuzavádza v Únii a hlavne v eurozóne," povedal Šefčovič.
Dôležitým krokom je podľa neho aj to, ako sa Slovensko postaví k novému návrhu Európskej komisie na prísnejšie kontroly národných rozpočtov ako aj sprísnenie sankcií.
