BRATISLAVA. Nemecká kancelárka Angela Merkelová chce fiškálnu úniu s prísnymi rozpočtovými pravidlami a sankciami, no nie so spoločnými európskymi dlhopismi.
V piatok pred Bundestagom odmietla aj úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) ako záchrancu vlád krajín eurozóny na trhu so štátnymi dlhopismi.
Merkelovej projekt predznamenáva koniec Slovenska ako ho poznáme, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Slovenská pozícia
Detaily nemeckého plánu a teda to, čo všetko sa myslí pod fiškálnou úniou, naši predstavitelia ešte nepoznajú. Merkelová začne v pondelok o nich hovoriť s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym.
Naša premiérka Iveta Radičová zopakovala, že akékoľvek vytváranie fiškálnej únie sa musí opierať o rozhodnutie občanov.
Už v minulosti povedala, že ak sa bude otvárať Lisabonská zmluva, treba urobiť referendum.
„Čo sa týka prípadného odovzdávania kompetencií v oblasti daňovej správy a harmonizácie priamych daní, táto sféra by mala zostať v kompetencii národných štátov,“ povedala včera Radičová.
Minister financií Ivan Mikloš podporuje sprísnenie rozpočtových pravidiel a automatické sankcie pre krajiny únie, ktoré ich nebudú dodržiavať.
Je tiež za to, aby nezodpovedné krajiny čiastočne strácali suverenitu v rozpočtovej oblasti.
Pokiaľ ide o spoločné eurobondy, podľa Mikloša je legitímne o tejto téme debatovať. Ale eurobondy, pri ktorých by všetci členovia ručili všetkým, bez sprísnenia rozpočtových pravidiel nepodporuje.
Mikloš by mal o pláne Berlína hovoriť s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublem.
Tri alternatívy, ako by mohli eurobondy vyzerať, predstavila nedávno v zelenej knihe Európska komisia. Líšia sa tým, do akej miery nahradia domáce dlhopisy a do akej miery si členské štáty budú ručiť za pôžičky.
„Vzhľadom na to, že máme spoločnú menu, ideme veľmi intenzívne budovať hospodársku úniu, určite budeme musieť hľadať aj spôsob, ako vytvoriť určitú obdobu európskych dlhopisov,“ povedal minulý týždeň v Bruseli eurokomisár Maroš Šefčovič. No najprv treba sprísniť rozpočtovú zodpovednosť.
Čaká sa, že otočia
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder pre nedeľník Welt am Sonntag povedal, že so spoločnými európskymi dlhopismi bude nakoniec súhlasiť aj Merkelová.
Kancelárka podľa neho ustúpi aj v otázke, či má ECB nakupovať dlhopisy členov eurozóny.
Vo Francúzsku silnie protinemecká nálada
Jeden z lídrov francúzskej socialistickej strany Arnaud Montebourg prirovnal politiku nemeckej kancelárky k "Bismarckovmu štýlu".
PARÍŽ. Aktuálny spor vhodný spôsob riešenia aktuálnej dlhovej krízy v eurozóne spôsobuje nárast historicky zakorenenej germanofóbie na francúzskej politickej scéne.
Tie sa prejavujú narážkami politikov na udalosti sprevádzajúceho druhú svetovú vojnu.
Všimla si to v nedeľu agentúra AFP, ktorá ako dôkaz narastajúcich protinemeckých nálad prináša niektoré tohtotýždňové vyjadrenia politikov krajiny galského kohúta.
Predmetom ich kritiky boli predovšetkým spory francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí sa snažia nájsť riešenie dlhovej krízy v krajinách so spoločnou európskou menou.
Jeden z lídrov francúzskej socialistickej strany Arnaud Montebourg prirovnal politiku kancelárky k "Bismarckovmu štýlu" v jasnom odkaze na prvého spolkového kancelára po zjednotení Nemecka v druhej polovici 19. storočia.
Podľa jeho slov "nastal čas na politickú konfrontáciu s Nemeckom a obranu našich hodnôt".
Ľavicový intelektuál Emmanuel Todd sa vyjadril, že ich východný sused je "opitý mocou" a poukázal na nemeckú "psychickú strnulosť".
Poslanec Jean-Marie Le Guen dokonca prirovnal posledné Sarkozyho rokovanie s Merkelovou k Mníchovskej konferencii z roku 1938, na ktorej Francúzsko a Veľká Británia ustúpili Nemecku a súhlasili s pripojením časti Česko-Slovenska k Hitlerovej ríši.
sita
