O etike, novej redakcii či najväčších úlovkoch v najčítanejšom bulvárnom denníku hovorí jeho šéfredaktorka JÚLIA KOVÁČOVÁ.
Ponúkajú sa známi ľudia sami do novín?
„To je fáma, ktorá je niekoľko rokov spojená s Novým Časom, a mám pocit, že si žije vlastný život. Chcela by som vidieť celebrity, ktoré sa samy ponúkajú. Kiežby tu od pondelka stáli v rade.”
Fotky z dovoleniek sú často z ich archívov.
„To neznamená, že sa ponúkajú. Keď niekomu zavoláme s tým, že sme počuli, že bol na dovolenke a vypýtame si fotky, to znamená, že sa ponúka? Je to milá predstava, ale zrejme na rovnakej úrovni, ako keď sa nás pri odpočúvaní bulvárom v Británii pýtali, či aj my takto fungujeme. Je to sféra sci-fi.”
Pri ľuďoch, ktorí už nevedia ako zaujať a sami vám ponúkajú vlastné škandály, to neplatí? Napríklad ste mali na titulke nahého stroskotaného speváka zo SuperStar, kde bolo evidentné, že sa potrebuje zviditeľniť.
„Áno, mali sme na titulke Petraníka. Bol to veľký pád jednej superstar, čo bolo pre nás určite zaujímavé, ale inak isté mená filtrujeme. Platí tu pravidlo, že papier je taký drahý luxus, že sa do novín nemôže dostať hocikto. Určite sa k nám niektorí snažia pretlačiť, ale či sa to reálne dostane aj von, o tom je u nás veľká debata. No rozhodne to nie je tak, že nám celebrity volajú v zmysle dobrý deň, práve som nabúral, nechcete si ma prísť odfotiť? Tak to rozhodne nefunguje. To by nemalo žiadny význam platiť drahých paparazzov a zástup redaktorov. Denník aktuálne pripravuje 125 ľudí. Ak by sa celebrity ponúkali samy, môže vydavateľstvo polovicu redakcie prepustiť.”
Ktoré bulvárne úlovky si najviac vážite?
„Z prominentných asi za všetky zábery fotografie Marianny Ďurianovej z dovolenky s Honzíkom Novotným. Marianna bola v tom čase top celebrita a tím ľudí za nimi cestoval až na Seychely bez toho, aby sme vedeli, ako sa to skončí. To je určite úlovok, ktorý závidela konkurencia, a my sme si ho užili. Za politikov snímky objímajúceho sa expremiéra Fica s pani Kupcovou v garáži viedenského letiska. Tie majú svoje čaro aj dnes. Vypočítavať ich tu nemá zmysel. Toto je práca ako každá iná, buď je urobená dobre, alebo nie. Žiadne paparazzovačky tu určite nik nemá v súkromnom albume. A väčšinou platí, že každá téma trvá tri dni.“
Koľko platíte za exkluzívne materiály, keď vám niekto prinesie jedinenčnú vec?
„Ľudia, ktorí rozumejú biznisu, si ľahko prepočítajú, že hranicu desaťtisíc eur Nový Čas prekročí len ťažko. Myslím, že aktuálne nejestvuje informácia s touto hodnotou. Neviem si predstaviť taký úlovok, ktorý by ju na slovenskom trhu mal.”
Koľko ste najviac zaplatili?
„Suma, ktorú si pamätám ja, sa pohybovala okolo tritisíc eur. Nebudem hovoriť mená, ale môžem vám povedať, že dnes by sme za tip na tú osobu dali približne 30 eur. Neviem si predstaviť, čo by musela urobiť, aby sme za ňu vyplatili čo i len tretinu sumy. Pre nás stratila hodnotu na trhu.”
Sú Slováci dobrými zdrojmi informácií pre bulvár?
„Dokážeme to porovnať v rámci Európy, keďže fungujeme v medzinárodnom vydavateľstve. Slovenskí čitatelia sú oproti českým, maďarským, srbským, poľským či rumunským aj podľa nezávislých poradcov jedni z najzaujímavejších. Tým, ako si všímajú svet, čo všetko dokážu nafotiť a podeliť sa s tým, k čomu sa chcú vyjadriť. Milión čitateľov denne je obrovská masa ľudí, s ktorými sa snažíme pracovať, ako najviac dokážeme. Základom je interaktivita a heslo, že Nový Čas musí vždy stáť na strane čitateľa.”
Sme národom, ktorý na seba vynáša a bonzuje?
„Naša interaktivita s čitateľmi nie je o tomto. Skôr hovoríme o zaujímavostiach, ľudských príbehoch a problémoch. Prinášajú nám rovnako negatívne, ale aj pozitívne správy, presne také, ako je život. Ale fakt, že tieto správy nafotia a pošlú, to je jedinečné. Sme národ, ktorý sa chce baviť, číta noviny a požaduje informácie, ale zároveň to nie je hra o život. Čitatelia nám občas pomôžu aj s fotkami známych z dovoleniek. Napríklad nahá Diana Mórová pri mori bola čitateľský tip.”
Prečo už bulvár nie je najmä o celebritách?
„Posúvanie sa v témach aj inými smermi, či už k servisným veciam, alebo k politike je charakteristické pre všetky veľké tabloidné tituly. Aj tu máme výhodu vďaka čitateľom, pretože nás dokážu upozorniť na množstvo príbehov z obyčajného života, ktoré unesú aj titulnú stranu. To sa v Európe len tak ľahko nevidí.”
Prečo už celebrity nefungujú ako ťahák?
„Online svet a web posunul našu prácu dopredu. Mnohé exkluzívne témy pre existenciu webu už na druhý deň exkluzívne nie sú. Je to nový spôsob hľadania ako byť prvý, iný a prinášať nové veci. Aj preto sa napríklad častejšie posúvame k servisným témam. Pre nás samých je občas prekvapením, o čo majú ľudia záujem, keď potom vyhodnocujeme predaje. Čitateľský vkus sa mení, ľudia v súčasnosti úplne pokojne prijmú na titulnej strane politické témy ako odpočúvanie a podobne. Pred niekoľkými rokmi by sme sa mnohými vecami zaoberali vnútri novín, na titulku by sa dostávali ťažšie. Celebrity tiež v istom smere nahradili inovácie. Nový Čas ako prvý v strednej Európe priniesol čitateľom 3D vydanie či aktuálne najväčšie noviny na svete.”
Servisné témy vám predávajú z titulky náklad?
„Samozrejme, že áno. Témy ako dôchodky, peniaze, úspory a finančná kríza sú témy, ktoré za posledné mesiace úplne normálne otvárali Nový Čas na titulnej strane. Z tém ako dôchodky či cestný zákon a mnohých ďalších sme pre veľký úspech urobili dokonca špeciálne prílohy.“
Kde je vaša etická hranica pri práci?
„Nový Čas nie je zďaleka tvrdý bulvár, už za hranicami krajiny nadobúdame veľmi jemné kontúry. Napríklad paparazzovačky. Určite sa nimi zaoberáme. Ale je zákaz pri nich prevádzkovať niečo také, ako je naháňačka na autách, netolerujú sa jazdy na červenú či iné porušovanie zákonov. Žiadna fotografia ani informácia pre nás nemá takú hodnotu, aby sa napríklad na ceste pre to stala nehoda. A ešte, v archívoch máme niekoľko desiatok fotografií, ktoré neuzrú svetlo sveta práve preto, lebo máme svoje hranice.“
Fotky umierajúceho Dočolomanského boli v poriadku?
„Bol na titulkách. Tu nejde o rozdiel v predaji, ale o tému. A to, že jedna z hereckých legiend trpela vážnou chorobou a situácia vyzerala zle. Myslím, že všetci, ktorí na tom pracovali, sa to snažili spracovať tak, aby ráno normálne vstali do práce. A ak pán Dočolmanský osobne niekoho odsúdil za články a za to, ako sa o ňom písalo, tak to nebol Nový Čas. Bol to iný denník. Jeho rodina s Novým Časom normálne komunikovala aj po hercovej smrti.“
Aj prípad Zory Kolínskej bol v poriadku?
„Bol to prvý takýto prípad, kde sa otvorene hovorilo o rakovine. Vyjadruje sa mi k tomu ťažšie, keďže v tom čase som tu ešte nebola. Dnes už sa niekto nepozastavuje nad slovom rakovina ako vtedy. Nepoznám vtedajšie motívy, či šlo o informovanosť, memento pre ľudí, aby chodili na vyšetrenia, ale opäť to bol myslím niekto z rodiny, čo bol ochotný o tom hovoriť.”
Kde máte etickú hranicu pri rozbíjaní vzťahov?
„Nie noviny dávajú do postelí ľudí, milencov a milenky, ale robia to samotní aktéri. Pre mňa je to farizejstvo. Prečo niekto hovorí do médií a rozpráva o rodine ako o základe, a pritom žije úplne iný život? Často ide aj tak len o verejné tajomstvo, o ktorom my prinesieme dôkaz.“
Ľudia, ktorí takto nerozprávajú a majú pomer, sa neocitnú v Novom Čase?
„Väčšina celebrít hovorí o svojom súkromí. Fanúšikovia, diváci aj médiá to od nich očakávajú. Prezentujú sa v istých súvislostiach vrátane rodiny. V závere, keď sa to pospája, a je tam milenecký pomer, tak prečo to máme ignorovať.”
Prečo bulvár selektuje, koho natrie a koho nie?
„Napríklad? Selektujeme Fica? Je miláčikom národa a určite sme pri ňom nemali problém ani s kontroverznými témami.”
Hovoríme o tých, ktoré neboli zverejnené.
„Ktoré to neboli?”
Pre vás to už nie je farizejské, keď vám herci či moderátori v rozhovoroch odpovedajú o predstavách ideálnych partneriek, pričom viete, že žijú s partnermi? O Dočolomanského priateľovi začal bulvár prinášať informácie až po jeho smrti.
„Do tejto debaty sa s vami nepustím. Téma Dočolomanský a iná orientácia pre mňa nie je téma a nikdy nebola ani pre Nový Čas. Predstava, že bulvár príde a napíše o hocikom, že je gay, je chybná. Naši redaktori môžu na poradách hlásiť témy, na ktoré majú dôkazy. Ak mi niekto prinesie dôkaz, ako sa najpopulárnejší herec, spevák či moderátor drží s niekym za ruku alebo bozkáva, dobre. Ak to tu nemám, sú to len táraniny, a určite s tým pracovať nebudeme. Bulvár neznamená písať klamstvá. Na všetky materiály musíme mať dobré dôkazy.“
Je problém pre bulvár sa k týmto materiálom dostať?
„Doba tak pokročila, že známi ľudia sú poučení. Nie je to také jednoduché, to bolo pred šiestimi rokmi. Určite to nie je tabu. Rok aj niečo dozadu sme mali minimálne dve spovede o homosexualite. Jedna bola na titulke. Keď o tom ľudia chcú hovoriť, je to téma. Ale kým nemáme na stole fotky či iné dôkazy, nemôžeme o niečom len tak písať. Zopár rokov dozadu to bola oblasť, ktorej sa bulvár nechcel dotýkať, teraz to už nie je ani extra atraktívne. Keď na sme.sk napíšete slovo gay, tak si viem predstaviť, že padá server. Ale my s týmito slovami pracujeme denne pri zahraničných celebritách, nikto z toho u nás na webe nemá pocit kontroverzie.“
Na webe prinášate online prenosy z pohrebov, v novinách fotografie umierajúcich. Je to etické?
„Smrť patrí k životu. Vám smrť Demitru nezdvihla predaný náklad? Mali ste ho rovnako na titulných stranách. Pretože každý deň nezomiera Demitra, ste preto lepší? Z hľadiska spracovania je, samozrejme, medzi mienkotvorným denníkom a bulvárom, aj keď túto diferenciáciu neuznávam, rozdiel. Opakujem, že si stojíme za všetkým, čo sme zverejnili. K fotkám chorých, už šiesty rok funguje v Novom Čase nadačný program Srdce pre deti, tento rok sa táto akcia uskutočnila prvýkrát ako televízny galavečer. Som presvedčená, že do roka to bude najväčšia charitatívna činnosť na Slovensku. Nový Čas má mediálnu silu, akú u nás na trhu nemá nikto. Ročne pomôžeme stovkám detí a rodín. Čo je viac?”
Zverejnili by ste opäť fotku umierajúceho Dočolomanského?
„Toto bola určite jedna z fotografií, ktoré boli najviac na hrane. Spätne by sme ju asi zvažovali. Sú situácie, keď sa rozhodujeme v sekundách, a nemáme preto problém o niektorých rozhodnutiach spätne diskutovať. Pravdou však je, že fotku chorého Steva Jobsa zverejnili tento rok na vykričaných stranách všetky veľké médiá a aj on nevyzeral najlepšie.”
Ten rozdiel však cítite?
„Samozrejme, preto, že Dočko nám je bližší. To je ten rozdiel. Tieto veci budú vždy na hrane.”
Ako vnímate konkurenciu?
„Dávno to nie sú noviny, ktoré by som si ráno listovala s obavou, čo ony majú a my nie. Nový Čas svojím príchodom posunuli dopredu, zvýšilo sa tempo a nároky na celý tím. Z celého súboja ťaží najviac čitateľ, čo je férové a tak to má byť. Momentálne však pre mňa konkurencia nie je témou. V printoch sú na míle pozadu od nás. Topky na webe zase žijú zo zašlej slávy, keď bleskovkám Nový Čas napĺňal obsah. Ak nejaká webová stránka vykradne našu titulku, tak mi to má robiť vrásky? Mrzelo by ma, ak by prinášali témy. Momentálne sme však ako vydavateľstvo jednotkou na oboch trhoch.”
Ktorá téma z mienkotvorných médií mala byť vašou?
„Konkrétne si nespomínam, ale minimálne SME patrí k povinnému čítaniu pre oddelenie politiky a servisu pred poradou. Mrzelo by ma napríklad, keby tému odpočúvania priniesla prvá Pravda, nie my. Bola to pre nás principiálna téma o zásadách v spoločnosti, nešli sme robiť divadlo, ako z toho spravili niektorí ľudia. Novinári nie sú pre mňa nad zákonom.”
Takže ste nespolupracovali s Pravdou?
„To v žiadnom prípade. Vyhlásenia politikov, ako pána Galka, že sme sa na tejto téme s Pravdou dohodli, sú neznalosťou mediálneho prostredia. Redakcie sa nikdy a za žiadnych okolností nebudú spolu dohadovať, pretože základným princípom redakcií je mať exkluzívne témy. Kto ich nemá, ide z hry von a časom skončí. Neviem, ako sa to dostalo do Pravdy. Mrzelo by ma, keby sa k tomu dostali preto, že sme ich k téme odpočúvania ich redaktorov deň pred publikovaním oslovili.”
Kauza odpočúvania sa napokon otočila proti Pravde, keď z odpočúvaní vyšiel najavo aj nadštandardný vzťah redaktorky s Robertom Kaliňákom. Neobávali ste sa aj vy o redaktorov?
„Musíte si byť istý ľuďmi, s ktorými pracujete. Že sú čistí a akýkoľvek rozhovor sa zverejní, tak nevzbudí pohoršenie. U nás v redakcii to aktuálne padlo, že ak dostanem na stôl prepis rozhovoru, ktorý nebude spĺňať žurnalistické štandardy, tak sa s tým človekom do hodiny rozlúčim. Špeciálne som o tom informovala šéfa oddelenia politiky. Ani náhodou by mi nenapadlo, že niekto vynáša prepisy a popritom existujú ďalšie, ktoré ich diskreditujú. Táto kauza nebola o novinároch. Je to však na daných osobách a redakcii, ako sa s tým vyrovnali. Pre nás bol atraktívny bývalý herec a riaditeľ spravodajskej televízie a fakt, že bol odpočúvaný z nepochopiteľného, nevysvetleného dôvodu.“
Občas však píšete aj o vlastných novinároch.
„Novinári nikoho nezaujímajú. To máte tak, ak na vás zaútočí celebrita a rozbije hlavu fotografovi, je to téma hulvátstva. Títo ľudia žijú z fotografií na titulkách a zvyšujú nimi svoju cenu. Keď sa vytratia z médií, ich hodnota na trhu sa rovná takmer nule. Preto tieto veci dávame do novín, v iných súvislostiach sú novinári viac-menej nezaujímavé osoby.“
