BRUSEL.
Výmenou za to sa ale 17 členských štátov menovej únie musí dohodnúť na sprísnení rozpočtových pravidiel vrátane možnosti zažalovať krajiny, ktoré ich porušujú, na Európskom súdnom dvore. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na zdroje oboznámené so situáciou.
Účasť súkromného sektora (PSI), teda ochota bánk a poisťovní zdieľať straty v prípade platobnej neschopnosti alebo reštrukturalizácie dlhu štátov, zostane súčasťou ESM, "formulácia však môže byť miernejšia," uviedol jeden zo zdrojov.
Zlepšiť pozíciu súkromných veriteľov pomôžu zmeny v štatúte trvalého záchranného mechanizmu, ktorý sa priblíži k štandardom Medzinárodného menového fondu, dodal zdroj.
Súkromní investori tento rok v rámci dohody o druhom záchrannom programe pre Grécko súhlasili s významným znížením hodnoty svojich pohľadávok voči zadlženej krajine. Ich súhlasu však predchádzal intenzívny tlak eurozóny, čo vyvolalo obavy, že podobná situácia sa môže zopakovať vždy, keď sa niektorý z členov menovej únie ocitne v dlhových problémoch.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Mechanizmus má pomáhať krajinám, ktoré sa dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur.
Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých piatich rokoch jeho fungovania v hotovosti. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a takzvaného kapitálu na zavolanie.
