Pri určovaní dovolenky síce musí zamestnávateľ prihliadať na vaše záujmy, no o tom, či sú dostatočne závažné, aby vám dovolenku povolil, rozhodne len on sám.
BRATISLAVA. Blížia sa vianočné a novoročné sviatky. V školách a škôlkach budú dvojtýždňové prázdniny. Mnohí ešte nemajú vyčerpanú celú tohtoročnú dovolenku. Viacerí si ju šetrili, aby mohli obdobie medzi sviatkami stráviť doma.
Môže sa však stať, že nastane v práci kolízna situácia. Na vašom oddelení si bude chcieť dovolenku zobrať viac ľudí, ako môže reálne zamestnávateľ uvoľniť. Čo teraz? Komu dovolenku musí povoliť a komu nie?
Na toto neexistuje nejaké univerzálne pravidlo. „Je vecou zamestnávateľa, aby rozhodoval, ako sa bude dovolenka čerpať,“ vysvetľuje hovorca Národného inšpektorátu práce Igor Holéczy.
V článku sa dočítate:
Pracovať nemôže každý
Čo vám môže firma nariadiť počas sviatku
Víkendy nemusia preplácať
Voľno vám môžu aj prikázať
Zmeny musia byť zavčasu
Zákonník práce hovorí, že zamestnávateľ musí umožniť čerpanie najmenej štyroch týždňov dovolenky v danom roku a musí sa pri tom postupovať podľa plánu dovoleniek.
„Plán dovoleniek musí byť prerokovaný so zamestnancom a odsúhlasený zástupcami zamestnancov, ak v spoločnosti existujú,“ dodáva Holéczy. Plán dovolenky je možné meniť.
„V takom prípade treba o nariadení čerpania dovolenky informovať zamestnanca štrnásť dní vopred,“ hovorí Holéczy.
Zamestnávateľ je však súčasne oprávnený odvolať zamestnanca z dovolenky kedykoľvek a z akýchkoľvek príčin, prípadne aj bez ich uvedenia.
„Môže aj zmeniť už určené čerpanie dovolenky ešte pred jej nástupom,“ hovorí právnička Katarína Babiaková z advokátskej kancelácie bnt.
Ak to urobí, musí zamestnancovi nahradiť náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia preto, že ho zamestnávateľ odvolal z dovolenky.
Zamestnávateľ pri určovaní dovoleniek musí podľa Babiakovej prihliadať nielen na pracovné úlohy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
Záujmy zamestnanca a zamestnávateľa sú podľa Daniely Šulcovej z mediálneho odboru rezortu práce v Zákonníku práce postavené na rovnakú úroveň.
Ani jeden z pojmov – pracovné úlohy a oprávnené záujmy zamestnanca – ale nie sú v Zákonníku práce definované.
Má sa prihliadať na dobré mravy
Ministerstvo práce v tejto súvislosti upozorňuje aj na časť Zákonníka práce, ktorá hovorí o dobrých mravoch.
„Nikto nesmie práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov,“ upozorňuje Šulcová.
Opäť je tu komplikácia – dobré mravy tiež zákon úplne nešpecifikuje. V konečnom dôsledku je to zamestnávateľ, ktorý „je samostatne oprávnený rozhodnúť o tom, ktorým zamestnancom čerpanie dovolenky určí a ktorým nie“, konštatuje Babiaková.
Môže sa tak podľa nej stať, že niektorý zamestnanec dovolenku medzi sviatkami nedostane aj napriek tomu, že si ju chce zobrať.
Ak by však zamestnávateľ dal dovolenku zamestnancovi, ktorý si už vyčerpal svoje štyri týždne dovolenky a, naopak, nedal ju zamestnancovi, ktorý si ich ešte nevyčerpal, mohlo by ísť podľa právničky o porušenie Zákonníka práce.
Pracovať nemôže každý
Práca cez sviatok má jasne stanovené pravidlá. To sa týka aj odmeňovania.
Vianočné sviatky sú tie, ktoré si chce väčšina z nás užiť v pokoji. Určite by nikoho nepotešilo, keď mu zamestnávateľ nielenže zruší dovolenku, ale mu aj nariadi prácu počas sviatkov.
To sa môže stať. Avšak aj práca počas štátnych sviatkov má svoje pravidlá. „Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov,“ konštatuje Daniela Šulcová z mediálneho odboru rezortu práce.
Robiť môžu iba niektorí
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len niektoré druhy prác. Okrem toho 1. januára, 25. decembra celý deň či 24. decembra po dvanástej hodine nesmú pracovať predavači.
Nejde pritom len o predaj tovaru. Podľa Zákonníka práce sú zakázané aj všetky práce, ktoré s tým súvisia. Teda upratovanie predajne, prepočítavanie a odovzdávanie pokladničnej hotovosti a podobne.
V takýchto dňoch a hodinách môžu pracovať iba lekárnici, predavači na čerpacích staniciach, v maloobchodných prevádzkach na letiskách, v prístavoch, vo verejnej doprave, v nemocniciach a pri predaji cestovných lístkov či suvenírov.
Koľko musia priplatiť
Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, má nárok na svoju mzdu a mzdové zvýhodnenie vo výške 50 percent priemerného zárobku.
Ak je čas práce vo sviatok zároveň nadčasom, má nárok aj na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ktoré je 25 percent priemerného zárobku.
„Z toho vyplýva, že zamestnanec pracujúci nadčas vo sviatok má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie vo výške 75 percent priemerného zárobku,“ hovorí právnička Katarína Babiaková.
Pri rizikových prácach môžu zamestnanci dostať ďalších 35 percent. Teda príplatok môže byť dohromady až 85percentný.
Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, má zamestnanec nárok za hodinu práce vo sviatok hodinu náhradného voľna. „V tom prípade mu však mzdové zvýhodnenie nepatrí,“ dodáva Šulcová.
Čo vám môže firma nariadiť počas sviatku
Počas sviatku môže zamestnávateľ nariadiť iba nevyhnutné práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni. Sú nimi:
naliehavé opravárenské práce,
nakladacie a vykladacie práce,
inventúrne a uzávierkové práce,
práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý neprišiel na zmenu,
práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
naliehavé práce v poľnohospodárstve, v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín .
Vo sviatok tiež možno nariadiť práce v nepretržitej prevádzke a pri strážení objektov zamestnávateľa.
Zdroj: Zákonník práce
Víkendy nemusia preplácať
Za prácu v sobotu a nedeľu dostanete peniaze, iba ak pôjde o prácu nadčas.
Ak pracujete cez víkendy, nemusíte dostať nijaké zvláštne príplatky. „V Zákonníku práce nie je zamestnávateľovi uložená povinnosť poskytovať zamestnancom príplatky za prácu v sobotu alebo v nedeľu,“ tvrdí Daniela Šulcová z ministerstva práce.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za prácu cez víkend iba v prípade, ak sa na tom dohodol so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ak je to v kolektívnej zmluve.
Ak robíte viac
Ak by však práca v sobotu či v nedeľu bola prácou nadčas, teda by ste už pracovali viac, ako máte stanovený pracovný čas, máte nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške aspoň 25 percent vášho priemerného zárobku.
Ak vykonávate rizikové práce, máte nárok za prácu nadčas najmenej v sume 35 percent vášho priemerného zárobku.
Aj v tomto prípade, rovnako ako pri sviatočnej práci sa môžete dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto mzdového zvýhodnenia.
Vo vybranej skupine
Ešte existuje jeden bod, pre ktorý nemusíte dostať odmenu za prácu počas víkendov.
„Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať vo výške mzdy zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku,“ vysvetľuje Šulcová.
Voľno vám môžu aj prikázať
S dovolenkou to môže byť aj obrátene. Hoci o ňu nepožiadate, musíte si ju čerpať.
1. Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi dovolenku, aj keď o ňu nežiadal. Ide zvyčajne o takzvané hromadné čerpanie dovolenky. To nesmie byť dlhšie ako dva týždne.
2. Ak však v čase hromadného čerpania dovolenky je zamestnanec práceneschopný, nemôže zamestnávateľ od neho požadovať čerpanie dovolenky.
3. Ak pripadne počas dovolenky sviatok na deň, ktorý je zamestnancovým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
4. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku preto, že mu ju zamestnávateľ neurčil alebo pre prekážky na svojej strane, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak ani to nestihne pre chorobu, vyčerpá si ju po návrate do práce.
