BRATISLAVA. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie celosvetovej siete poradenských spoločností KPMG, v ktorej bolo tento rok hodnotených 96 krajín.
Napríklad Česká republika patrí podľa tejto štúdie medzi krajiny s nižším zdanením príjmu fyzických osôb. Sadzba tejto dane dosahuje v ČR 15 percent. Ostatné krajiny bývalého východného bloku sa pohybujú v pásme 10 až 20 %, iba Poľsko a Chorvátsko majú vyššiu sadzbu ako 30 %. Najnižšiu sadzbu má v tejto oblasti dlhodobo Bulharsko, a to 10 %.
Naopak, v ostatných častiach Európy je bežná 40 percentná a aj vyššia sadzba zdanenia fyzických osôb. Sadzba dane z príjmov fyzických osôb na Slovensku je od zavedenia daňovej reformy 19 %.
Česká republika má však jedno špecifikum, ktorým je tzv. superhrubá mzda. Tá v praxi znamená, že sa daň nevypočítavá z hrubej mzdy, ale že je základ dane navýšený o sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom.
"Reálna efektívna sadzba dane je tak v skutočnosti na úrovni 22 až 23 percent. Superhrubá mzda rozhodne nepatrí medzi transparentné ukazovatele. Verím preto, že toto české špecifikum bude skôr či neskôr odstránené," konštatuje Jan Žůrek, riadiaci partner spoločnosti KPMG Česká republika. Na určenie základu dane využíva superhrubú mzdu taktiež Maďarsko.
Najvyššími daňami z príjmov fyzických osôb sú v Európe zaťažení daňovníci vo Švédsku a Dánsku, kde sadzba dosahuje takmer 57 resp. 55 percent. V susednom Rakúsku je napríklad sadzba dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 50 %. Nízke dane z príjmov fyzických osôb vo východnej Európe sú výsledkom iniciatív smerujúcich k zavedeniu nízkych plošných daní.
Významným príkladom je napríklad prístup Maďarska, ktoré tento rok znížilo sadzbu dane z príjmov fyzických osôb na polovicu, z 32 na 16 percent. Ostatné krajiny Európy podľa štúdie v posledných štyroch rokoch sadzby dane nijako významne nemenili.
