AMSTERDAM. Najviac zadlžené domácnosti v eurozóne nemá ani Portugalsko, Írsko a dokonca ani Grécko. Sú nimi Holanďania, ktorí dnes v diskusiách o budúcnosti eurozóny paradoxne presadzujú tvrdý líniu rozpočtových škrtov a trestania dlhových hriešnikov. So zadlženými domácnosťami si však poradiť nevedia.
Kým podiel hrubých dlhov k príjmu obyvateľa eurozóny je 98,5 percent, v Holandsku sa podiel vyšplhal v roku 2010 podľa údajov Eurostatu až na 249,5 percent.
Pred 12 rokmi to bolo len 140 percent HDP. K prudkému nárastu došlo pred hospodárskou krízou 2008, kedy holandské banky podľa denníka The Wall Street Jounal ponúkali hypotéky aj do výšky 125 percent ceny nehnuteľnosti.
Niektoré z nich zašli ešte ďalej a hypotéka žiadateľovi pokrývala aj dane, renováciu nehnuteľnosti či dokonca kúpu auta.
Zraniteľnejší voči šokom
Hoci v Holandsku je relatívne nízka nezamestnanosť a väčšina obyvateľov je schopná splácať svoje hypotéky, problém predstavuje výrazný pokles cien nehnuteľností v kombinácii s vyššími úrokovými sadzbami a prognózami blížiacej sa recesie. Ceny nehnuteľností sa zastavili v lete 2008.
„Tento dlh spôsobuje, že ekonomika je oveľa zraniteľnejšia voči šokom na realitnom a pracovnom trhu,“ povedal pre denník Gerbert Hebbink, senior analytik holandskej centrálnej banky.
„Z hľadiska finančnej stability si myslíme, že pomer hypotéky k hodnote nehnuteľnosti je veľmi vysoký,“ dodal.
Na druhej strane krajina nemá problémy s deficitom ani dlhom ako ostatné krajiny. Dlh na úrovni 64 percent HDP je relatívne nízky, prebytok rozpočtu vo výške osem percent skôr neobvyklý.
Nezamestnanosť oficiálne predstavuje len 4,3 percenta. Podľa premiéra Marka Rutta majú Holanďania aj obrovské súkromné úspory v penzijných fondoch.
Nechcený dom
Hank Ydema, 51-ročný spisovateľ na voľnej nohe, si kúpil s manželkou na predmestí Amsterdamu dom ešte v roku 1996.
Lukratívnu nehnuteľnosť s výhľadom na more predali v roku 2003 za 190-tisíc eur, teda so ziskom asi 60 percent. Následne si zobrali hypoúver vo výške 330-tisíc eur na kúpu väčšieho domu.
Dnes sa rozvádzajú, preto chcú nehnuteľnosť predať. Hoci sa dom s troma spálňami nachádza v drahej a lukratívnej štvrti, predať ho sa im nedarí. Od júna ho ponúkajú „pod cenu“ za 290-tisíc.
Ako Ydema tvrdí, majú veľa návštevníkov, nie však zákazníkov. „V našej situácii dom musíme predať. Hoci manželka by chcela ostať v dome, nemôže si to dovoliť vzhľadom na splátky hypotéky. Platí to aj pre mňa,“ tvrdí spisovateľ.
Daňové odpočty
Ekonómovia problémy pripisujú vysokej úrovni zadĺženia domácnosti, ktoré lákali daňové odpočty hypotekárnych úrokov.
Podobná politika funguje aj v Spojených štátoch, kde bohatí ľudia resp. obyvatelia, ktorí vlastnia viac nehnuteľností majú síce vyššie daňové zaťaženie, ale aj vyššie odpočty daní.
Aj preto americký miliardár Warren Buffett volal po reforme daňového systému, pretože terajší systém mu cez daňové odpočty umožňuje platiť takmer nulové dane.
Navyše v lete vydal Medzinárodný menový fond správu, v ktorej vláde odporúčal daňové odpočty zrušiť. Ponechať by sa mali len na existujúce hypoúvery, aby Holanďania už poskytnuté úvery mohli splatiť.
Napriek odporúčaniam vláda ponechala daňové zrážky pri všetkých hypotékach.
Ruka byrokracie
Okrem krízy, vplyv na ceny nehnuteľností má aj ponuka developerov. Vláda prísne reguluje výstavbu všetkých nových nehnuteľnosti, aby nedošlo k ďalšiemu zahusťovaniu priestoru.
Navyše voľný priestor je nielen veľmi vzácny, ale aj drahý. Preto cenu nehnuteľnosti viac ovplyvňujú byrokrati ako samotná ruka trhu.
Existujú aj nové štvrte, ktoré však nemajú núdzu o voľné byty. Tým, že banky úverovanie sprísnili pre neistotu v eurozóne a sprísneným kapitálovým limitom, získať hypotéku je viac ako obtiažne.
Na druhej strane predávajúci ako Hank Ydema, ktorý sa chcú bytu zbaviť, nie sú ochotní ešte viac podliezť cenu. Preto mnoho mladých záujemcov o nehnuteľnosť sú nechcene „zamknutí“ trhom na trhu.
