Štatistický úrad mierne navýšil svoj pôvodný rýchly odhad o raste hospodárstva o 0,1 percentuálneho bodu.
BRATISLAVA. Slovenská ekonomika vzrástla v treťom štvrťroku tohto roka medziročne o 3 percentá.
Tvorba hrubého domáceho produktu sa tak podľa štatistikov oproti predchádzajúcim dvom štvrťrokom zmiernila.
V prvom tohtoročnom štvrťroku totiž slovenská ekonomika vzrástla medziročne podľa revidovaných údajov o 3,4 percenta a v druhom štvrťroku o 3,5 percenta.
V medzikvartálnom porovnaní sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil v treťom štvrťroku reálne o 0,8 percenta. V absolútnom vyjadrení dosiahol objem HDP 18,286 mld. eur a v bežných cenách medziročne vzrástol o 4,6 percenta.
Rovnako, ako v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka pozitívne podľa štatistického úradu ovplyvňoval rast ekonomiky najmä vývoj zahraničného dopytu.
Vývoz výrobkov a služieb sa v treťom kvartáli medziročne zvýšil o 6,8 percenta pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 1,8 percenta.
Čistý export bol tak naďalej hlavným zdrojom rastu HDP. "Naopak, dynamiku rastu zmierňoval pokles domáceho dopytu o 4,4 percenta," dodávajú štatistici.
Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tak v tomto roku pravdepodobne spomalí. Kým vlani HDP Slovenska vzrástol v stálych cenách o 4,2 percenta, tento rok napríklad bankoví analytici aktuálne očakávajú celoročný rast výkonu ekonomiky o 3 percentá.
Ďalšie spomalenie rastu ekonomiky čaká Slovensko zrejme aj v budúcom roku. Pod vplyvom prehlbovania dlhovej krízy a turbulencií na svetových trhoch prehodnocujú svoje prognózy viaceré banky alebo inštitúcie.
Ministerstvo financií očakáva budúcoročný rast ekonomiky po aktualizácii prognóz o 1,7 percenta. O niečo pesimistickejšia je však napríklad Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku pre budúci rok hospodársky rast iba na úrovni 1,1 percenta.
Ekonomika eurozóny aj EÚ vzrástla o 1,4 percenta
Ekonomika eurozóny v 3. štvrťroku medzikvartálne vzrástla o 0,2 percenta a v celej Európskej únii (EÚ) o 0,3 percenta, informoval úniový štatistický úrad Eurostat. Pre porovnanie v 2. štvrťroku tempo rastu v oboch regiónoch dosiahlo 0,2 percenta.
V porovnaní s 3. kvartálom 2010 sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny aj celej EÚ na sezónne upravenej báze zvýšil o 1,4 percenta. To znamená, že tempo medziročného rastu v oboch regiónoch spomalilo z 1,7 percenta v 2. kvartáli.
Najrýchlejšie spomedzi členských štátov, pre ktoré má Eurostat k dispozícii údaje, rástli pobaltské štáty. Estónsky HDP v 3. kvartáli medziročne vyskočil o 7,9 percenta, litovský o 7,3 percenta a lotyšský o 5,3 percenta. Najviac sa prepadla grécka ekonomika, ktorá klesla o 5,2 percenta.
tasr
