BRATISLAVA. Konštatujú to európski zamestnávatelia, ktorí požadujú taktiež posilnenie celkovej architektúry menovej únie či poskytnutie záväzku dodržiavania zásad rozpočtovej únie.
"Zlepšenie fiškálnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti si vyžaduje realizáciu dlho odkladaných štrukturálnych reforiem v ich vlastných ekonomikách, ktoré zároveň podporia dôveryhodnosť eura," uvádzajú zamestnávatelia v spoločnej deklarácii, ktorá bude prezentovaná členským krajinám aj na nadchádzajúcom Summite EÚ.
Krajiny Európy by podľa zamestnávateľov mali použiť všetky prostriedky na podporu eura. Kým sa napríklad neuskutoční transformácia Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na politicky nezávislý Európsky menový fond otvorený všetkým členským štátom EÚ 27, mal by členským štátom, ktoré sa dostanú do problémov s likviditou, poskytovať podľa zamestnávateľov podmienenú podporu Európsky nástroj finančnej stability, teda tzv. dočasný euroval.
Rovnako by napríklad mala Európska centrálna banka (ECB) aj naďalej podporovať menovú a finančnú stabilitu prostredníctvom poskytovania likvidity bankovému sektoru zo svojej pozície posledného útočiska. Taktiež by ECB mala pôsobiť na trhoch štátnych dlhopisov, v rozsahu v akom to považuje za potrebné pre stabilizáciu eura, avšak počas obmedzeného obdobia, kým nebudú k dispozícii ďalšie prostriedky.
Okrem týchto opatrení by lídri eurozóny mali podľa zamestnávateľov požiadať o pomoc MMF. "Každá podpora musí byť prísne podmienená prijatím štrukturálnych reforiem a fiškálnou konsolidáciou vo všetkých členských štátoch," uvádzajú v deklarácii európski zamestnávatelia.
Zamestnávatelia zaujali stanovisko aj k diskutovanej téme spoločných európskych dlhopisov. "Eurobondy nie sú prostriedkom na riešenie súčasných problémov, ale zvýšením likvidity pre investorov otvárajú potenciál na zníženie nákladov vlád na pôžičky v celej eurozóne. Prijatie schémy, pod podmienkou, že sa zlepšia pravidlá a odmeny za dodržiavanie fiškálnej disciplíny, môže byť dlhodobou ašpiráciou," uvádzajú zamestnávatelia.
Túto schému však zároveň podmieňujú prenosom výraznej rozpočtovej autority z národnej na európsku úroveň a taktiež väčším zbližovaním ekonomík eurozóny. Jednou z podmienok je aj zabezpečenie toho, že pozície verejných financií krajín budú skutočne zodpovedať maastrichtským kritériám.
Deklaráciu európskych zamestnávateľov združených v Businesseurope pod názvom Plán európskych zamestnávateľov na posilnenie Eura, prijatú 2. decembra vo Varšave, poskytla agentúre SITA Republiková únia zamestnávateľov.
Rokovania Rady prezidentov Businesseurope vo Varšave sa zúčastnil aj jej prezident Marián Jusko. Deklarácia európskych zamestnávateľov sumarizuje postoj 41 zamestnávateľských organizácií zamestnávajúcich 120 mil. zamestnancov v 35 európskych krajinách.
Materiál bol listom zaslaný prezidentovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi a na nadchádzajúcom Summite EÚ, ktorý bude od 8. do 9. decembra, bude prezentovaný všetkým lídrom členských krajín únie. Deklarácia bola doručená aj predsedníčke slovenskej vlády Ivete Radičovej.
