BRATISLAVA. Parlamentní poslanci by sa aj pod zdvihnutým prstom ratingovej agentúry S&P dnes mali rozhodnúť, či Slovensko začne budúci rok s rozpočtom, alebo v provizóriu.
Rozpočet má však viaceré riziká. Ak odhliadneme od toho, aké budú zámery novej vlády, treba rátať s rizikom, že naša ekonomika porastie pomalšie než o 1,7 percenta HDP. Ukazujú to aj odhady analytikov bánk na Slovensku.
Hrozba recesie
Analytik ING Bank Eduard Hagara predpokladá, že naša ekonomika porastie v budúcom roku iba o pol percenta.
Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho sa môže o pol percenta prepadnúť.
Aké sú odhady
Rast či prepad našej ekonomiky v roku 2012 (v%HDP):
Ministerstvo financií: +1,7
Európska komisia: +1,1
ING: +0,5
Tatra banka: -0,5
Rozpočtový výpadok by tak pre nepriaznivý vývoj ekonomiky bol výrazne vyšší než 690 miliónov eur, s čím ráta vládny návrh. To by malo dosah aj na deficit verejných financií.
Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že návrh rozpočtu, ktorý chce presadiť, ráta s deficitom 4,6 percenta HDP. Väčšina bankových analytikov si myslí, že bude vyšší.
Podľa analytikov VÚB či Tatra banky sa môže pohybovať na podobnej úrovni ako v tomto roku, teda okolo piatich percent. Vyšší deficit a pomalší rast ekonomiky by znamenal aj vyšší verejný dlh k HDP, zhruba na úrovni 48 percent.
Ministerstvo nedávno vyrátalo, že ak by malo Slovensko provizórium, deficit by bol na úrovni asi 4,4 percenta.
„Ak je rozpočet v poriadku alebo sa aspoň k tomu blíži, potom je lepšie hospodáriť bez provizória,“ hovorí David Marek z Patria Finance.
Dane pôjdu hore
Aký bude nakoniec deficit, ovplyvní nová vláda, ktorá vzíde z marcových volieb. Už teraz je zrejmé, že sa nevyhne zvyšovaniu daní.
Smer avizuje, že chce viac zdaniť firmy so ziskom nad 30 miliónov eur ročne. Presadzuje tiež vyššiu bankovú daň. Trvá tiež na vyššom zdanení občanov so zárobkom zhruba nad 33tisíc eur.
Minister Mikloš z SDKÚ hovorí, že treba dvihnúť daň z nehnuteľností či niektoré spotrebné dane.
Dlhovú brzdu zatiahnu po rozpočte
Brusel chce, aby sa štáty nadmerne nezadlžovali. Parlament o tom má hlasovať po schválení rozpočtu.
BRATISLAVA. Ak náš parlament schváli ústavný zákon o dlhovej brzde, v podstate splní iba to, čo od členov Európskej únie žiada Brusel. A tlačiť sa na to bude aj na piatkovom summite európskych lídrov.
Náš dlhový strop má byť do roku 2017 vo výške 60 percent toho, čo vyprodukuje slovenská ekonomika. Potom sa postupne zníži na 50 percent. Žiadna budúca vláda by nemala zadlžiť krajinu nad túto úroveň.
Sankcie pre vládu však začnú nabiehať už od úrovne 50 percent, neskôr od nižšej. K hranici, pri ktorej bude vláda musieť vysvetľovať zadlženie, už nemáme ďaleko.
Rozumne hospodáriť bude musieť aj samospráva, nemôže mať vyššie výdavky ako 60 percent jej príjmov.
Dlhy rastú
Verejný dlh Slovenska dosiahne v tomto roku podľa odhadov ministerstva financií 44,6 percenta HDP. V budúcom roku sa má zvýšiť na 47,7 percenta. To všetko ak naša ekonomika porastie v roku 2012 o 1,7 percenta HDP.
„Bez dodatočných opatrení vlády by sa verejný dlh vyšplhal na 50 percent pri prepade HDP približne o tri percentá a viac,“ povedal analytik ING Eduard Hagara. O prepade už hovoria niektoré odhady.
Niekde už brzdia
Dlhovú brzdu už majú Nemecko, Španielsko, Rakúsko či Poľsko.
Návrh ústavného zákona o dlhovej brzde má podporu parlamentných strán. Hlasovať by sa o ňom malo až po hlasovaní o rozpočte.
