ATÉNY, BRATISLAVA. Gréci drvivou väčšinou hlasov schválili úsporný rozpočet na budúci rok. Bol nutnou podmienkou, aby Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) potvrdili šiestu tranžu vo výške osem miliárd eur zo záchranného balíčka.
Nový premiér Lukas Papadimos pred hlasovaním poslancov emotívne presviedčal. „História nám to neodpustí, ak vzdáme boj o našu budúcnosť,“ cituje jeho slová denník Kathimerini.
Podľa ministra financií Evangelosa Venizelosa má rozpočet ušetriť päť miliárd eur a zvyšovaním daní chce štát získať 3,6 miliardy eur.
Gréci bez dlhov už o rok
Vláda prisľúbila, že na budúci rok okreše deficit na 5,4 percenta HDP z predpokladaných deväť percent v tomto roku. O ambíciách novej vlády svedčí aj fakt, že o rok nechcú vyrobiť nové dlhy.
Šéf opozičných konzervatívcov Antonis Samaras odkázal po hlasovaní, že rozpočet jeho strana Nová demo〜kracia podporila len preto, aby sa Atény vyhli bankrotu.
Ak budúci rok zvíťazí vo voľbách, zmierni ľuďom daňové zaťaženie a aj škrty. Už v pondelok MMF uvoľnil Grékom časť tranže vo výške 2,2 miliardy eur, zvyšných 5,8 miliardy od únie Atény dostanú do 15. decembra.
Šetria aj Íri
Ďalšie peniaze hľadá vláda aj v Írsku. Obe krajiny k tomu viedlo niečo iné. Kým v Grécku krízu vyvolalo nezodpovedné hospodárenie a falšovanie štatistík, Íri mali verejné financie v poriadku. Krajinu potopila prasknutá realitná bublina a záchrana bánk.
Írsky minister financií Michael Noonan musí situáciu riešiť. Budúci rok chce znížiť deficit na 8,6 percenta HDP.
Zvyšovaním DPH z 21 na 23 percent a úsporami v oblasti príspevkov na deti a dotácií na vykurovanie chce podľa denníka Irish Times získať 3,8 miliardy eur. Vláda zvýšila aj školné, zdravotné poistenie či dane z majetku.
Priemerná rodina si podľa servera Irishcentral pohorší najmenej o 1500 eur ročne. Očakáva sa, že zdražovanie prinúti niektorých ľudí dochádzať za nákupmi do susedného Severného Írska.
Noonan však nehovorí len o škrtoch. Daňové prázdniny pre začínajúce firmy predĺžil o ďalšie tri roky.
Chybný liek na krízu
Iba škrty ako liek na krízu odmietol vo svojom komentári v denníku The Financial Times Martin Wolf. Takáto diagnóza dlhovej krízy, ktorú presadzuje Nemecko, je podľa neho mylná. Obmedzila sa len na znižovanie dlhu či deficitu a ich tvrdé postihy.
„Dobrou správou je to, že oponenti Nemecka zabránia jeho plnému uplatneniu. Zlou správou je, že lepšie riešenie sa zatiaľ nenúka,“ tvrdí Wolf.
Argumentuje tým, že dvanástka najsilnejších krajín eurozóny mala v rokoch 1999 až 2007 v priemere deficit pod úrovňou troch percent, s výnimkou Grécka.
Po Aténach mali najvyššie deficity Taliani, Francúzi, Nemci a Rakúšania. Naopak, najnižšie deficity mali Írsko, Estónsko, Španielsko a Belgicko.
V prípade dlhov Írsko, Estónsko a Španielsko boli na tom ešte lepšie než Nemecko. Potom prišla kríza, ktorá obmedzila prílev kapitálu a zhoršila ukazovatele južanských krajín.
Odlev má nahradiť aj ECB. Wolf tvrdí, že škrty nie sú všeliekom, pretože „ohrozujú konkurencieschopnosť a prehlbujú krízu“.
