Agentúrnu správu sme o 19:14 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Okrem štátneho rozpočtu má Slovensko už aj ústavný zákon, ktorý dáva vládam limit, nad ktorý by už krajinu nemali zadlžiť.
Najprv bude vo výške 60 percent HDP, od roku 2018 sa limit na verejný dlh začne postupne znižovať na 50 percent.
Dá sa povedať, že aj pod tlakom finančných trhov a Bruselu zákon vo štvrtok bez problémov prešiel. Hlasovalo zaň 146 zo 147 prítomných poslancov.
Blízko k 50 percentám
Brusel od členov Európskej únie žiada, aby cez ústavný zákon zaviedli dlhovú brzdu a princíp vyrovnaného hospodárenia. Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že naša dlhová brzda je v istom zmysle ešte silnejšia ako to, čo žiada komisia.
Sankcie za dlh
Verejný dlh (v % HDP), sankcie sa kumulujú:
- 50 až 52 %: ministerstvo financií písomne vysvetlí výšku dlhu a navrhne opatrenia na jeho zníženie.
- 53 až 54 %: platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka.
- 55 až 56 %: vláda viaže výdavky vo výške troch percent celkových výdavkov očistených napríklad o eurofondy či náklady na správu dlhu, zmrazia sa bežné výdavky.
- 57 až 59 %: vláda predloží vyrovnaný rozpočet alebo s prebytkom.
- 60 % a viac: vláda požiada parlament o vyslovenie dôvery.
Spokojne sa tváril aj predseda Smeru Robert Fico. Povedal, že dohoda na rozpočte a dlhovej brzde ukazuje, že relevantné politické sily u nás sú schopné robiť dohody, ktoré Slovensku pomáhajú.
Eurozónu momentálne trápi hrozba recesie a dlhové problémy krajín. Tie viedli k tomu, že investori si od vlád pýtajú za pôžičky vysoký úrok alebo o ich dlhopisy nemajú vôbec záujem. Pocítilo to už aj Slovensko.
Náš verejný dlh by mal tento rok dosiahnuť asi 45 percent HDP. Ministerstvo financií počíta s tým, že na budúci rok sa vyšplhá na 47,7 percenta, ak ekonomika porastie o 1,7 percenta a deficit sa udrží na úrovni 4,6 percenta HDP. V prípade, že ekonomika porastie pomalšie a nová vláda nič neurobí, obe čísla vyskočia vyššie.
Podľa ekonómov by nás k 50 percentám posunul v budúcom roku najskôr výraznejší ekonomický prepad.
Ekonomika by podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho musela ísť do mínusu zhruba šesť percent, pričom deficit by bol zhruba 6,5 percenta.
Už v roku 2013 nás do znižovania deficitu okrem dlhovej brzdy bude tlačiť aj požiadavka Bruselu, aby sme dostali deficit pod tri percentá HDP.
Verejný dlh by sa podľa analytika ING Eduarda Hagaru mohol v roku 2013 dostať na 50 percent pri scenári, že vláda síce stlačí deficit na 2,9 percenta, no ekonomika by sa prepadla o dve percentá. Zároveň by na budúci rok rástlo naše HDP len o pol percenta a deficit by bol okolo piatich percent.
Znenie celého zákona si môžete prečítať tu - kliknite (.rtf)
Sankcie majú odklad
Zákon o dlhovej brzde, ktorý platí aj pre samosprávy, začne platiť od marca. Prvé dva roky po voľbách sa pre novú vládu neuplatňujú tvrdšie sankcie a pre samosprávu dokonca žiadne.
Vytvorí sa tiež trojčlenná fiškálna rada, ktorá by mala transparentne povedať, v akom stave sú verejné financie.
„Zároveň bude každoročne pripravovať správu o tom, či menej, alebo viac dlhov prenášame na naše deti. Bude mať tak aj funkciu lobistu za budúce generácie,“ povedal poradca ministra financií Ľudo Ódor.
