Z Bruselu od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
BRUSEL. Európski lídri od štvrtku večera nebojujú už len o záchranu spoločnej meny, ale aj o samotnú Európsku úniu.
Nemecko-francúzsky návrh fiškálnej únie, ktorá má prísnejšie kontrolovať rozpočtovú politiku štátov a automaticky trestať krajiny, ktoré prekročia 3-percentný deficit proti sebe postavili malé a veľké krajiny i členov eurozóny a zvyšku únie. V Bruseli sú v panike samotní politici.
Čo budú riešiť
Prísna kontrola a sankcie : automatické sankcie pre krajiny, ktoré prekročia 3-percentný deficit HDP, dlhová brzda v každej členskej krajine, čo bude kontrolovať Európsky súdny dvor Zmena Lisabonskej zmluvy : nie je jasné, či pôjde o menšiu zmenu Lisabonskej zmluvy, napríklad zmenou niektorých protokolov alebo väčšiu úpravu, ktorá si bude vyžadovať rafitikáciu národných parlamentov a trvala by dlhšie. Trvalý euroval : ten mal v polovici roku 2013 nahradiť dočasný euroval, teraz ho chcú zaviesť o rok skôr, v lete roku 2012. Nemci odmietajú, aby obidva fungovali súčasne. Právo veta : Pre rýchlejšie prijímanie rozhodnutí sa má zrušiť právo veta pri rozhodovaní v trvalom eurovale a nahradiť ho súhlasom štátov s 85 percentami uloženého kapitál
"Nikdy nebol risk dezintegrácie Európy väčší ako teraz. Európa je v mimoriadne nebezpečnej situácii," povedal podľa BBC francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová je pripravená presadiť zmeny Lisabonskej zmluvy, ktoré znamenajú zásadné prehĺbenie európskej integrácie.
Malé krajiny hovoria o "nemecko-francúzskom diktáte", britský premiér David Cameron povedal, že bude v Bruseli "bojovať ako buldog".
Londýn je ochotný súhlasiť so zmenou Lisabonskej zmluvy, ale chce za to záruky, že nebudú ohrozené britské národné záujmy. Hrozí teda, že po summite sa európska dvadsaťsedmička rozdelí.
Podľa nemenovaných zdrojov, ktoré citujú nemecké médiá, je Berlín pesimistický, že dohodu prijme všetkých 27 krajín.
Realistický scenár je 17 plus, teda krajiny eurozóny a niektoré z nečlenských štátov s tým, že dohoda bude otvorená v budúcnosti pre ostatné krajiny. Európski diplomati chcú, aby sa zapojila celá únia.
Viacerí pozorovatelia v Bruseli uvádzajú, že lídri sa dohodnúť musia.
Najmenej problémová by mala byť dohoda o trvalom eurovale, ktorý by mal začať platiť o rok skôr, teda po ratifikácii v národných parlamentov v lete 2012. Najtvrdšia diskusia bude o tom, ako zmeniť Lisabonskú zmluvu a ktoré krajiny do toho pôjdu.
Slovensko s navrhovanými nemecko-francúzskymi zmenami zásadný problém nemá. Sme za prísnejšiu kontrolu rozpočtov, automatické sankcie sme presadzovali už pred rokom.
Podľa našich diplomatov by bolo najlepšie, aby sa k zmenám fungovania Európskej únie pridalo všetkých 27 členských štátov a Európa sa nedelila.
Slovensko sa tvári, že sa ho kríza netýka, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár >>
Európski lídri sa vo štvrtok večer stretli na pracovnej večeri, samotný summit EÚ sa začína v piatok.
A tak ako pri predchádzajúcich vrcholných stretnutiach sa už hodiny pred začiatkom summitu hovorí, že sa neskončí, tak ako je naplánovaný. Rokovať sa má dovtedy, kým nebude dohoda.
Viac optimizmu ako od politikov prišlo nečakane od ratingovej agentúry Standard & Poor's, ktorá v pondelok pohrozila znížením ratingu pätnástich krajín eurozóny. Vo štvrtok uviedla, že nepočíta s rozpadom eurozóny.
Korčok: Potrebujeme zmeniť Lisabonskú zmluvu
Brusel bude zasahovať do rozpočtových politík len tých štátov, ktoré porušia pravidlá, hovorí stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok.
Potrebujeme zmenu Lisabonskej zmluvy?
"Ak chceme systém, ktorý by zabránil takej destabilizácii eurozóny, akú prežívame dnes, tak musíme akceptovať, že niektoré zmeny sa nedajú urobiť bez otvorenia Lisabonskej zmluvy. Hlavne v časti, kde ide o posilnenie právomocí spoločných inštitúcií zasahovať do národných politík."
Bude to zásah do suverenity členských štátov?
"Zasahovanie by sa týkalo len štátov, ktoré sa správajú nezodpovedne. Toto nie je prenos rozpočtovej suverenity na inštitúcie, takto to nestojí. Európske inštitúcie zasiahnu až vtedy, keď bude štát porušovať pravidlá, inak nie."
Podľa niektorých návrhov je možná zmena Lisabonskej zmluvy aj bez súhlasu národných parlamentov. Je to tak?
"Z môjho pohľadu je zmena Lisabonskej zmluvy nevyhnutná, je to jediný spôsob ako dosiahnuť demokratickú legitimitu. Nič, čo sa bude v budúcnosti uplatňovať a dotýkať veľmi citlivých oblastí ako je rozpočtová politika, nemôže byť urobené bez súhlasu národných parlamentov."
Bude potrebné referendum?
"To dnes neviem."
Najväčšiu diskusiu vyvolalo zrušenie práva veta, SaS hovorí o pilieri demokracie, ktorého sa nemôžeme vzdať.
"V 95 percentách prípadov podľa Lisabonskej zmluvy neexistuje právo veta. Strata veta je súčasťou členstva v Európskej únii. Teraz ale hovoríme o strate jednomyseľného hlasovania len v rámci budúceho eurovalu, má sa nahradiť súhlasom 85 percent uloženého kapitálu."
Inšpirovalo k tomu úniu Slovensko a jeho ratifikácia dočasného eurovalu?
"Podstatná motivácia je daná tým, že v krízovej situácii potrebujete rozhodovať rýchlo, tak ako sa to deje vo všetkých finančných inštitúciách, ale pripúšťam aj to, že to bola skúsenosť s ratifikáciou v niektorých krajinách, vrátane Slovenska."
Rozdelí sa Európa po summite?
"Toto je najväčšie integračné zrýchlenie, aké sme mali a ide o veľmi citlivé úvahy. Všetky zmeny, ktoré sú nevyhnutné, sa však musíme pokúsiť urobiť so súhlasom všetkých 27 krajín. Všetky krajiny s výnimkou dvoch krajín - Veľká Británia a Dánsko, majú záväzok vstupu do eurozóny. Musíme nastaviť systém tak, aby sa eurozóna zväčšovala a bola atraktívna. Európska únia by sa mala skôr zomknúť, než rozdeliť."
