BRUSEL, BRATISLAVA. Británia sa po piatkovom summite vzdialila Európe viac ako len na 34 kilometrov Lamanšského prielivu.
„Krajina nikdy nebola taká izolovaná v Európe,“ píše BBC, kým časopis Economist to rovno nazval „veľkým európskym rozvodom“.
Takéto reakcie nasledovali po summite, ktorý mnohí nazvali historickým. Veľká Británia, tretia najľudnatejšia krajina a tretia najväčšia ekonomika únie, sa nepridala k novej fiškálnej únii.
Podľa niektorých to môže byť začiatok odchodu ostrovného kráľovstva z Európskej únie.
Ak ostatné váhajúce krajiny prijmú dohodu, ako naznačovali, viac ako o dvojrýchlostnej Európe sa bude hovoriť o únii s polopripojenou Britániou.
Išlo o City
Briti vs. Brusel
V roku 1984 premiérka Margaret Thatcherová vyjednala zľavu v poplatkoch Bruselu. Zdôvodnila to tým, že jej krajina prispieva veľa, ale z fondov pre poľnohospodárstvo nedostáva toľko, ako napríklad Francúzsko. Ročne sú to miliardy eur, no krajina aj tak patrí medzi najväčších prispievateľov. Británia spolu s Írskom nevstúpili do Sschengenu. Na hraniciach stále vykonáva kontroly. Ako jediná z veľkých ekonomík únie neprijala euro a stále si drží svoju libru.
Premiér David Cameron v piatok skoro ráno tvrdil, že išlo o ťažké, no správne rozhodnutie.
„Nedostal som adekvátne záruky. Nebolo to v britskom záujme, tak som to nepodpísal,“ povedal konzervatívny premiér.
Britom prekážalo najmä to, že by stratili veto ohľadom regulácie finančných trhov. Zavedenie dane z finančných transakcií by ublížilo londýnskemu City.
Najväčšie finančné centrum na svete zamestnáva dva milióny ľudí, tvorí 10 percent HDP krajiny a ročne produkuje 50 miliárd libier na daniach pre štát.
Francúzsky prezident Nicholas Sarkozy povedal, že britské požiadavky boli „neprijateľné“.
No napríklad aj nemecký magazín Spiegel sa pýta, či sa skutočne nedal dosiahnuť s Britmi kompromis.
Doma ho za jeho „buldodžiu povahu“ chválili najmä euroskeptickí konzervatívci, ktorí na neho tlačili už pred summitom.
Poslanec Edward Leigh ho pred ním porovnával s Chamberlainom, britským premiérom, ktorý ustúpil Hitlerovi.
„Nikto mu aspoň nemôže vyčítať, že sa vrátil z Bruselu s príkazom na papieri,“ napísal Economist.
Opoziční labouristi však hovoria, že ide o hrozný výsledok.
„Budeme vylúčení z kľúčových ekonomických rozhodnutí, ktoré ovplyvnia našu krajinu v budúcnosti,“ povedal podľa Daily Telegraph ich šéf Ed Miliband.
Slovami iného opozičného poslanca mohla Británia rovno vystúpiť z únie.
Správou dňa na trhoch nebolo odpojenie sa Británie od veľkej dohody, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Hrozí odchod?
Práve to môže byť podľa niektorých pre Britov konečný dôsledok raného summitu. Je totiž otázne, ako môže Británia fungovať popri takto integrovanej Európe.
Cameron už povedal, že chce, aby európske inštitúcie ako komisia či Európsky súdny dvor pracovali pre všetkých členov a nie iba pre zintegrovanejšie jadro.
„Vystúpenie z únie je možné. Piatkový summit môže viesť k radikalizácii protieurópskych nálad,“ povedal pre SME Hugo Brady z londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Už predtým euroskeptickí toryovci žiadali referendum o vystúpení.
„Odchod by bol logický v tejto pozícii. Ak vyše dvadsať krajín vytvorí politickú úniu, nie je veľa miesta pre polopripojenú Britániu,“ napísal v komentári denník Financial Times.
Británia vždy patrila k najeuroskeptickejším členom. Zostala verná libre, nezaviedla schengen. Ak by aj opustila úniu, v istom zmysle by to nebolo prekvapujúce.
Médiá sa však pýtajú, aký vplyv na svetové dianie by v tom prípade 60miliónovej Británii zostal.
