Všetky krajiny eurozóny sa v piatok dohodli na novej reformnej zmluve, ktorá umožní Bruselu sprísniť fiškálnu disciplínu. Odborníci však varujú pred prehĺbením problémov pre slabé krajiny Eurozóny.
NEW YORK. Sprísnenie rozpočtovej disciplíny v 17 krajinách eurozóny, na ktorom sa tento týždeň dohodli na summite v Bruseli lídri Európskej únie, je dobrá vec, no investori sa obávajú, že neprinesie to, čo eurozóna potrebuje najviac: rýchlejší hospodársky rast.
To podľa analytikov znamená, že piatkový (9.12.) rast eura a akciových trhov bude krátkodobou záležitosťou. A to najmä vtedy, ak ratingové agentúry rozhodnú o znížení ratingu čo len jednej európskej krajiny s ratingom na úrovni AAA.
"Základným problémom v európskych krajinách s najväčšími finančnými problémami je fakt, že dlhová záťaž rastie rýchlejším tempom než ich ekonomiky," povedal Michael Cheah z fondu SunAmerica Asset Management v Jersey City (New Jersey).
"Tento stav pritom pretrváva už dlhší čas. Napriek tomu, jediné riešenie, s ktorým Európa prišla, je ešte prísnejšia disciplína a ešte viac úspor," dodal.
Nová reformná zmluva o fiškálnej disciplíne
Všetkých 17 krajín eurozóny sa v piatok dohodlo na novej reformnej zmluve, ktorá umožní Bruselu sprísniť fiškálnu disciplínu a prakticky tak znemožní členským štátom vyhnúť sa nepopulárnym a bolestivým úsporným programom.
Dohoda zahrňuje vyrovnaný rozpočet, maximálny povolený štrukturálny deficit bude môcť dosiahnuť 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), ďalej automatické sankcie pre krajiny, ktorých deficit verejných financií prekročí 3 % HDP, sprísnené pravidlá sa budú musieť zapracovať do legislatívy, trvalý euroval známy ako Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý bude mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur, začne platiť o rok skôr (už od júla 2012 namiesto od polovice roku 2013) a európski lídri sa navyše dohodli, že v prípade potreby Medzinárodnému menovému fondu prispejú ďalšími 200 miliardami eur na boj s dlhovou krízou.
Nedohodli sa na vydávaní spoločných európskych dlhopisov, náhradou za to je dohoda o koordinácii pri ich predaji.
Investori: Zmluva zabrzdí hospodársky rast
Investori sa však obávajú, že práve dohoda o sprísnení fiškálnej disciplíny prakticky znemožní krajinám ako Grécko, Španielsko či Taliansko dosiahnuť dostatočne rýchlo výraznejší hospodársky rast.
Len Taliansko predstavilo tento týždeň úsporný balík za 30 miliárd eur v podobe znížených výdavkov a zvýšených daní, pritom sa očakáva, že ekonomika krajiny klesne tento rok o 0,5 %.
"Ak trhy stratia dôveru v schopnosť krajiny vrátiť sa na cestu rastu, je veľmi pravdepodobné, že im začnú obmedzovať úvery, čo opäť vyženie výnosy z ich štátnych dlhopisov na neudržateľnú úroveň," povedal Nicholas Spiro, riaditeľ britskej poradenskej firmy Spiro Sovereign Strategy. Ako dodal, dohoda z Bruselu určite neobnoví dôveru trhov v dlhopisy Talianska a Španielska.
Výnosy z kľúčových 10-ročných talianskych dlhopisov aj vzrástli v piatok na 6,85 % a opäť sa priblížili ku kritickej hranici 7 %, ktorá je podľa trhov pre Rím neudržateľná. Spiro označil výnosy z 10-ročných talianskych dlhopisov "za najlepší barometer stresu na trhoch eurozóny" a dodal, že ich rast, napriek dohode z Bruselu, je dôvodom "na vážne obavy".
Znižovanie ratingov
Časť ekonómov však pripúšťa, že aj keď nie je všeliekom, piatková dohoda aspoň zmiernila obavy z blízkeho rozpadu eurozóny. Čiastočne preto, že by mala umožniť krajinám eurozóny a ďalším poskytnúť MMF 200 miliárd eur na pomoc pri riešení krízy, čo znamená, že fond ich môže použiť na prípadnú pomoc krajinám či bankám v núdzovej situácii.
Iný príbeh však nastane, ak ratingové agentúry znížia rating Francúzska, Nemecka alebo inej krajiny s ratingom na úrovni AAA.
Agentúra Standard & Poor's začiatkom tohto týždňa pohrozila, že ak eurozóna nepríde s dostatočným plánom na riešenie krízy, môže do troch mesiacov rating znížiť.
Pri krajinách s trojáčkovým ratingom počíta s jeho znížením o jeden stupeň, no v prípade Francúzska nie je vylúčené zníženie až o dva. Rovnako o dva stupne by mohol klesnúť rating ostatných členských štátov eurozóny.
Vysoký kurz eura ako problém
Navyše, je tu aj ďalší dôvod na obavy. Podľa Cheaha zo SunAmerica tvrdošijný postoj ECB, že jej hlavnou úlohou je boj proti inflácii a jej neochota výrazne zvýšiť objem nákupu dlhopisov problematických štátov eurozóny, udržuje kurz eura na vysokej úrovni, čo ešte viac znižuje šance Španielska, Talianska, Portugalska a iných štátov posilniť konkurencieschopnosť a hospodársky rast.
Na druhej strane Douglas Borthwick, výkonný riaditeľ poradenskej firmy Faros Trading, uviedol, že tento výpadok by mohli kompenzovať práve úvery od MMF a ESM.
Okrem toho, tvrdý prístup ECB a tlaky trhov sú podľa neho práve tou silou, ktorá donútila krajiny eurozóny sprísniť rozpočtové pravidlá, čo napríklad Spojené štáty s vysokým rozpočtovým deficitom zatiaľ neurobili.
Informovali o tom agentúra Reuters a server BBC.
