BRATISLAVA. Dohody z posledného bruselského summitu európskych lídrov nemusia byť dostatočné. Tvrdí to podpredseda strany Smer Peter Kažimír, podľa ktorého navyše hrozí zvyšovanie vplyvu Nemecka a Francúzska.
"Na základe egoizmu Veľkej Británie dochádza k riešeniu, ktoré je založené nie na komunitárnom práve, ale na akomsi princípe medzivládnych dohôd, čo podľa nás hrozí hegemóniou dvoch veľkých krajín Francúzska a Nemecka,“ povedal v diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť.
Kažimír tvrdí, že Smer doteraz podporoval všetky spoločné akcie, tentokrát sa však dohadujú opatrenia formou medzivládnych dohôd, obchádza sa Európska komisia, ktorá bola schopná chrániť záujmy menších krajín.
"Takže tento koncept nám úplne nevyhovuje a tiež upozorňujeme na niektoré riziká, ktoré si budeme musieť vyjasniť v najbližších týždňoch. Nechcem hovoriť o diktáte, ale o tom, že ak sa niečo deje na základe bilaterálnych dohôd, tak sa môžeme dostať do situácie "zoberte, alebo to nechajte",“ povedal Kažimír s tým, že cieľ opatrení, teda sprísnenie rozpočtových pravidiel, však víta a nespochybňuje.
Spôsob dohody sa nepozdáva ani strane SaS, ktorá rovnako víta dohody na sprísnení rozpočtových pravidiel. "Kde však vidím zásadný problém, že tieto zmeny, smerujúce krok za krokom k fiškálnej únii v eurozóne, sa odohrávajú mimo rámca spoločného európskeho komunitárneho práva,“ konštatoval v relácii STV O päť minút dvanásť šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Riešenie prijímania opatrení zo summitu medzivládnymi dohodami prešlo po neochote Veľkej Británie pristúpiť na zmeny v zmluve o Európskej únii.
Podľa ministra financií a podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša je však podstatné, že záujem dohodnúť sa prejavili všetky krajiny eurozóny.
"Bolo by lepšie, keby sme mali dohodu celej dvadsaťsedmičky, ale myslím si, že aj toto riešenie, ktoré je, ak Veľká Británia nesúhlasí, je nakoniec jediné možné,“ povedal s tým, že Slovensko v tomto prípade nemá na výber. "Európa nemá alternatívu najmä pre krajiny, ako je Slovensko,“ tvrdí.
Mikloš hovorí, že je v národnom záujme Slovenska, aby patrilo do Európskej únie a eurozóny a aby sme boli súčasťou jadra eurozóny, aj keď to bude spojené s rôznymi rizikami a nákladmi. Riziko väčšieho vplyvu Nemecka a Francúzska existuje, môže byť však minimalizované automatickými pravidlami, ktoré sú súčasťou dohôd z Bruselu.
"Hlásime sa k vzniku fiškálnej únie, ale takej fiškálnej únie, po akej sme vždy volali. Žiadne spojené štáty európske, ale automatické prísne pravidlá,“ dodal minister.
