BRATISLAVA. Mal to byť prelomový summit v Bruseli a nesklamal. Ukázal, že politika Európskej únie je nejednotná a dohody sa rodia ťažko.
Detaily summitu sa budú riešiť v najbližších mesiacoch.
Prekvapenie priniesli finančné trhy. Zrejme po prvýkrát v tomto roku po dôležitých rokovaniach reagovali chladne a bez paniky.
Už v pondelok však môže byť všetko inak.
Strašenie ratingom
Fakty
Reakcie médií na summit
nemecký denník Der Tagesspiegel tvrdí, že štiepenie Európskej únie sa prehĺbilo,
francúzsky denník Le Monde obhajuje Londýn slovami, že Briti nemôžu niesť zodpovednosť za iné štáty, čo sa nevysporiadali s rozpočtami,
nemecký Bild píše, že euro je dôležitejšie ako Briti.
Agentúra Standard & Poor's (S&P) totiž minulý týždeň pohrozila, že plošne zníži ratingy krajín únie, ak výsledky rokovaní jej lídrov sklamú. A čiastočne sklamali.
„Trhy predpokladajú zmeny ratingov. Pád ratingu krajín ako Nemecko či ich celoplošné zníženie by mohlo mať na trhy dramatický vplyv,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip.
V obave zo straty najvyššieho ratingu AAA skrotol aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Pred víkendom poslal do ratingovej agentúry S&P list s návrhmi, ktorými si chce Paríž uchrániť najlepšie hodnotenie.
Podľa INESS plánuje Sarkozy počas piatich rokov ušetriť až 400 miliárd eur.
Počíta s rozsiahlou privatizáciou štátnych podnikov, ktoré tvoria šestinu celkového dlhu, zrušením daňových výnimiek či zjednotením daňového systému.
„Ak by som rozhodoval ja, určite by som znížil Francúzom rating. V skutočnosti ho stratili už dávno,“ povedal pre britský denník Independent ekonóm Charles Wyplosz.
Ak by k tomu došlo, zrejme by podľa neho niektoré banky, ktoré nakúpili dlhopisy v Grécku, Taliansku či Španielsku, zbankrotovali. Krajina by tak bola prinútená reštrukturalizovať dlh.
Už v pondelok a zajtra sa pritom očakávajú predaje talianskych a španielskych dlhopisov. Ich výnosy pred dvoma týždňami vyskočili nad psychologickú hranicu siedmich percent a výrazne tak predražovali splácanie dlhu.
Odhalia reálne pocity investorov, ktoré summit po víkendovom vstrebávaní výsledkov vyvolal. „Sme opatrní, lebo po minulých summitoch sa nálada na trhoch zhoršovala,“ povedal analytik WestLB Michael Leister.
Dohoda o sankciách, brzdách, zvýšení peňazí do valov a krátení suverenít môže byť vykročením k fiškálnej únii. Píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Štiepenie Európy
Po summite
Čo trhy čakajú?
možné znižovanie ratingov krajín Európskej únie,
predaj dlhopisov Talianska a Španielska. Ich výnosy budú najlepším signálom trhu na výsledky summitu.
Ekonóm Nicholas Spiro pripomína, že lídri únie sa nedokázali vysporiadať s najdôležitejšou požiadavkou trhu: riešením štátnych dlhov.
Odsúhlasili síce prísnejšiu kontrolu rozpočtov cez sankcie a dohľad Bruselu, ale konečné rozhodnutia nechali na sedemnásť parlamentov.
Briti od návrhu odstúpili, Nemci, Česi a Švédi sú nerozhodní.
Hovorí sa preto, že výsledkom summitu nie je dvojrýchlostná, ale trojrýchlostná Európa.
„Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy zaplatili vysokú cenu. Existujúce štiepenie únie sa ešte prehĺbilo,“ napísal denník Der Tagesspiegel.
Banky už nebudú pomáhať
Na summite sa európski lídri dohodli, že už nebudú banky nútiť do odpustenia dlhov. Trhy to príliš zneistilo.
BRUSEL, BRATISLAVA. Na októbrovom summite Európskej únie to bol rozhodujúci moment.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy šli osobne rokovať so zástupcami bánk a médiá písali o ponuke ako od mafie.
Buď banky odpustia dobrovoľne Grécku 50 percent z dlhu, alebo ho necháme zbankrotovať a nedostanú nič, pohrozila vtedy kancelárka a banky presvedčila.
Banky nechali na pokoji
Na decembrovom summite už od bánk nikto nič nechcel.
Pomerne v tichosti prešla dohoda európskych lídrov, že účasť privátneho sektora ako v prípade Grécka sa už v pri ďalších zadlžených krajinách opakovať nebude.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová tentoraz neuspela a ani Slovensko, ktoré dlhodobo žiadalo účasť privátneho sektora na pomoci zadlženým krajinám.
Minister financií Ivan Mikloš túto zmenu naznačoval už pred summitom na výbore pre európske záležitosti.
„Mali by sme to naďalej presadzovať, ale zároveň by sme tým nemali podmieňovať celkovú dohodu. Situácia je taká vážna, že by to bol hazard,“ povedal.
Dlhopisové trápenie
Účasť bánk, poisťovní a súkromných investorov na pomoci Grécku tak zneistila trhy, že investori nechceli nakupovať dlhopisy krajín eurozóny.
Banky bez ohľadu na straty prestali nakupovať dlhopisy Talianska či Španielska, čím sa situácia ešte zhoršila.
„Myslím si, že Nemci podcenili negatívne dôsledky tohto rozhodnutia. Ak dlhopisy eurozóny ako jediného regiónu na svete budú neisté, potom to má extrémne škodlivé dôsledky,“ povedal pre Frankfurter Allgemeine Zeitung šéf francúzskej banky BNP Paribas Baudouin Prot.
Merkelová musela priznať, že účasť bánk bola chybou. Preto politici na piatkovom summite zásadne zmenili postoj, aby investorov uistili, že nákup dlhopisov nie je risk.
Účasť privátneho sektora sa preto bude posudzovať opatrne, od prípadu k prípadu.
Miriam Zsilleová
