BRATISLAVA. Návrh prešiel minulý týždeň v Národnej rade (NR) SR takmer jednohlasne, keď zaň hlasovalo 146 zo 147 prítomných zákonodarcov. Nové pravidlá tzv. dlhovej brzdy budú účinné od marca budúceho roka.
Zákonom sa zriaďuje nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dohliadajúca nad plnením rozpočtových cieľov vlády a stanovuje sa maximálny limit pre výšku dlhu verejnej správy vrátane opatrení, ktoré je nutné realizovať v prípade, že vykazovaná úroveň dlhu verejnej správy dosiahne určitú hranicu. Ustanovuje tiež pravidlá transparentnosti v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy a sprísňuje rozpočtové pravidlá pre územnú samosprávu.
Verejný dlh SR bude v nasledujúcich rokoch obmedzený na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), medzi rokmi 2018 a 2028 potom táto hranica postupne klesne na 50 %. Už od úrovne 50 % a neskôr 40 % nastúpia sankcie, ktoré sa budú stupňovať až po hlasovanie o dôvere vláde v parlamente. Obdobné obmedzenia sa týkajú aj samospráv.
Vo chvíli, keď verejný dlh bude 10 % pod horným limitom, musí minister financií napísať parlamentu list, vysvetliť v ňom nárast dlhu a navrhnúť riešenie tohto problému. Pri dlhu na úrovni 53 % bude vláda povinná prijať balík opatrení, pričom sa členom kabinetu automaticky zmrazia platy.
Ešte tvrdšie sankcie začínajú pri hranici 55 % HDP. V takejto situácii sa musia už v aktuálnom rozpočte viazať 3 % výdavkov a v rozpočte na ďalší rok sa výdavky nemôžu vôbec navýšiť. Na úrovni 57 % je zákonom stanovená povinnosť vlády automaticky pripraviť vyrovnaný rozpočet. Po tom, ako nezaberú predchádzajúce sankcie a vláda predsa len dosiahne stanovený dlhový strop, musí kabinet požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.
Prvotné nastavenie limitu dlhu platí do roku 2017. Následne bude postupne klesať každý rok o jeden percentuálny bod, kým sa táto hranica v roku 2028 nestabilizuje na úrovni 50 % HDP. Udeľovanie sankcií za zvyšovanie dlhu bude mať tri výnimky, a to v čase silnej recesie, pri finančne nákladnej záchrane bánk a odstraňovaní následkov katastrof.
Na hospodárenie štátu bude po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska (NBS). Ak o to však centrálna banka požiada, príslušné výdavky jej bezodkladne uhradí ministerstvo financií zo štátneho rozpočtu. Prvýkrát budú všetci členovia fiškálnej rady zvolení v parlamente ústavnou väčšinou, neskôr bude takto volený len jej predseda. Funkčné obdobie členov bude sedemročné a iba jedno, bez možnosti znova kandidovať.
Fiškálna rada bude každoročne pripravovať správu o dlhodobej udržateľnosti, priebežne monitorovať hospodárenie štátu a hodnotiť plnenie rozpočtových pravidiel. Takisto môže zverejňovať stanoviská k jednotlivým legislatívnym návrhom, a to sama alebo na návrh niektorého z poslaneckých klubov.
Zákon stanovuje aj viaceré pravidlá rozpočtovej zodpovednosti pre samosprávy. Ak napríklad ich celkový dlh dosiahne 60 % ich bežných príjmov, budú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a hranicou 60 % skutočných bežných príjmov.
Právna norma deklaruje, že štát nebude finančne zabezpečovať platobnú schopnosť obce ani vyššieho územného celku (VÚC). Zároveň sa však zaväzuje, že nebude na samosprávy prenášať ďalšie kompetencie bez adekvátneho zabezpečenia ich financovania.
