BRATISLAVA. Slovensko poskytne Medzinárodnému menovému fondu (MMF) pôžičku vo výške 1,53 miliardy eur.
Do 200-miliardového balíka pomoci pre problémové krajiny eurozóny, ktorý lídri Európskej únie odsúhlasili na summite minulý týždeň, tak Slovensko prispeje podielom 0,77 percenta.
Náš záväzok sa má ešte znížiť o 440 miliónov eur, ktoré sme už MMF poskytli v apríli 2009. Bolo to v čase, keď vrcholila finančná kríza, ktorá zasiahla ekonomiku únie.
Peniaze poskytne NBS
Podľa hovorcu ministerstva financií Martina Jaroša to pre nás predstavuje len potenciálny záväzok, ktorý nezvyšuje verejný dlh Slovenska.
Podiely štátov
Slovensko 1,53 mld. Nemecko 40,8 mld. Česko 3,34 mld. Poľsko 6,27 mld. Švédsko 6,78 mld. Veľká Británia 30, 87 mld.
v eurách, vybrané krajiny
„Peniaze pre MMF nepôjdu zo štátneho rozpočtu, ale z Národnej banky Slovenska. Tá by si ich mala požičať od Európskej centrálnej banky.“
Z rozpočtu by sa mal financovať len úrokový diferenciál. Úroky, za ktoré nám peniaze požičia Európska centrálna banka, sú vyššie ako výnosy, ktoré nám za pôžičku zaplatí MMF. Rozdiel 0,86 percenta, teda 13 miliónov eur, musí zaplatiť z rozpočtu štát.
Európske krajiny majú čas do budúceho pondelka, aby svoje podiely MMF odsúhlasili. Návrh už vyvolal vlnu nevôle nielen v Nemecku, Česku, Švédsku, ale aj u nás.
„Je to nehoráznosť a znamená cestu do záhuby,“ povedal šéf strany SaS Richard Sulík. Nesúhlasí, aby Slovensko opäť dotovalo nezodpovedné krajiny len preto, že si požičiavajú na trhoch draho.
Navyše podľa Sulíka náklady z úverovej linky pre MMF bude znášať rozpočet v časoch, keď sa šetrí prakticky všade.
Žiadny dar
„Pôžička MMF nie je žiadnym darom, ako často mylne zaznieva. Je to úver, ktorý je síce málo úročený, ale je veľmi bezpečný a kedykoľvek odvolateľný,“ vraví analytik Patria Finance David Marek.
Pôžička nezaručuje, že sa peniaze z nej naozaj použijú. Majú však byť k dispozícii, ak by niektorá krajina potrebovala pomoc. Napríklad zo 440 miliónov, ktoré sme poskytli v roku 2009, sa zatiaľ použilo len 55 miliónov.
V minulosti sa ešte nestalo, že by MMF nedostal peniaze späť. Pôžičky problémovým krajinám poskytuje v tranžiach s prísnymi podmienkami.
Ak by dlžník nevrátil úver, MMF zrejme odčerpá peniaze z kvót jednotlivých krajín. Druhou možnosťou je, že vyzve štáty, aby svoje príspevky zvýšili a zaťaží tak aj náš rozpočet.
„Neviem si predstaviť, že by sa MMF dostal do bankrotu, pretože je základom finančného usporiadania,“ povedal zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko.
Nemci podmieňujú pôžičku účasťou všetkých krajín, Česi sú stále nerozhodní. Podľa českého ministra financií Miroslava Kalouska chcú vyrokovať zníženie podielu.
„Krajiny eurozóny požičiavajú MMF vlastnú menu, čo je skôr účtovná operácia. My poskytujeme skutočné devízové rezervy,“ povedal pre portál ihned.cz.
Jakoby z MMF: Nebude to nový precedens
O pôžičke 200 miliárd eur pre Medzinárodný menový fond (MMF) hovorí MAREK JAKOBY, poradca výkonného riaditeľa MMF a zástupca vo fonde pre Slovensko a Česko.
Krajiny Európskej únie vrátane Slovenska majú Medzinárodnému menovému fondu (MMF) požičať dokopy 200 miliárd eur. Dá sa to chápať ako štandardný krok?
„Presnejšie je hovoriť o úverovej linke ako o pôžičke. Nebude to nový precedens. V rokoch 2009 až 2010 uzatvoril MMF dohody o bilaterálnych úverových linkách s 27 členskými krajinami, resp. centrálnymi bankami vrátane Slovenska. Väčšina týchto subjektov je aj súčasťou multilaterálneho úverového rámca fondu (tzv. New Arrangements to Borrow – NAB). Zdroje z bilaterálnych liniek aj NAB môže fond postupne čerpať v rámci operácií na účte všeobecných zdrojov (General Resources Account – GRA), teda na financovanie štandardných programov finančnej pomoci ako sú Stand-by pôžičky (SBA) členským krajinám s finančnými problémami. Požičanými zdrojmi fond doplňuje svoje ‚štandardné‘ zdroje, ktoré má z kvót, čo je de facto základné imanie.“
Aké sú vlastne podmienky tejto úverovej linky?
„V tejto chvíli existuje len záväzok eurozóny, resp. Európskej únie poskytnúť MMF dodatočné zdroje do výšky 200 miliárd eur. Predpokladám, že navrhované podmienky budú porovnateľné so súčasnými bilaterálnymi linkami, resp. NAB. Pôžičky sa úročia úrokovou sadzbou SDR, ktorá sa mení každý týždeň a štandardná splatnosť je päť rokov. Sadza SDR závisí od sadzieb vymedzených cenných papierov v USD, EUR, JPY, GBP. Tento týždeň je 0,14 percenta.“
Je dohoda, že fond tých 200 miliárd eur prerozdelí podľa potreby len krajinám Európy?
„De iure nie, keďže tieto zdroje byť mali byť použité na operácie MMF v rámci GRA. De facto však tieto peniaze môžu z väčšej časti smerovať do Európy, kde už dnes fond alokuje najväčšiu časť poskytovaných pôžičiek. To však vyplýva jednoducho z toho, že v Európe sú momentálne najväčšie finančné otrasy.
Čo ak bude niektorý veriteľ, napríklad Slovensko, potrebovať peniaze skôr?
„V existujúcich dohodách o bilaterálnych úverových linkách aj v dohode NAB sú klauzuly umožňujúce veriteľom požadovať predčasné splatenie poskytnutých zdrojov v prípade problémov s vlastnou platobnou bilanciou. Aj pri novej dohode to zrejme bude podobné. Na tento účel je v celkových zdrojoch určitá rezerva, teda fond nevyčerpá na pôžičky členským krajinám celú sumu.“
Aká je pravdepodobnosť, že by MMF nedokázal splatiť pôžičku?
„Splatenie záväzkov z úverových liniek je naviazané na splatenie poskytnutých tranží pôžičiek dlžníkmi MMF.“
Čo sa stane, ak niektorý z dlžníkov fondu má problém so splácaním pôžičky?
„MMF má všeobecne uznávaný status preferovaného veriteľa, splatenie záväzkov dlžníckej krajiny voči fondu má preto prednosť voči iným externým záväzkom. Za určitých okolností môže fond predĺžiť splatnosť existujúcich záväzkov alebo poskytnúť novú pôžičku. V prípade defaultu MMF eviduje záväzok dlžníka voči GRA až do momentu jeho vyrovnania. Doteraz má fond v aktívach napríklad pohľadávku voči Somálsku ešte z roku 1987. Takéto vyrovnanie môže prebehnúť prostredníctvom príspevkov tretích subjektov v kombinácii s použitím časti naakumulovaných rezerv tvorených zo zisku MMF.“
Ako vlastne fond takémuto riziku predchádza?
„Štandardnou súčasťou poskytnutých pôžičkových programov je súbor priebežne monitorovaných kvantitatívnych podmienok a ‚úloh‘, ktoré musí dlžník plniť. Uvoľnenie jednotlivých tranží (častí) pôžičiek je podmienené dodržaním dohodnutej kondicionality a dostatočnou istotou, že bude schopný v určitom časovom horizonte splácať svoje očakávané záväzky (napríklad prostredníctvom záväzkov poskytnutia dodatočných zdrojov od tretích subjektov).
Marianna Onuferová
