KREMNICA. Zrušiť právo veta miest a obcí pri rozhodovaní o ťažbe kyanidovou metódou, ale aj zmeny v odvodoch za vyťažené nerasty požaduje Slovenská banská komora (SBK). "Máme urobenú podrobnú analýzu existujúcej legislatívy a z našej strany tam vidíme niekoľko nedostatkov," podotkol na dnešnom stretnutí s novinármi riaditeľ úradu SBK Fedor Boroška.
Za problém považuje SBK presun rozhodovacích kompetencií na samosprávy aj o veciach, v ktorých by sa malo rozhodovať odborne a nie politicky. "Chceme dostať na rovnakú úroveň právo štátu a právo zastupiteľstva po vecnej stránke, čiže aby zastupiteľstvo v akomkoľvek štádiu nemalo právo veta rozhodnúť o tom, že štát nebude môcť využívať svoje vlastné bohatstvo, ktoré vlastní," vysvetlil.
Ďalšou dôležitou zmenou by podľa jeho slov mali byť zmeny v odvodoch za vyťažené nerasty. Kým v súčasnosti smerujú tieto odvody v plnej výške do environmentálneho fondu, po novom by malo podľa Borošku 50 percent z nich smerovať priamo do dotknutého regiónu, kde ťažba prebieha. Takáto zmena by podľa jeho slov mohla vyvolať záujem u ľudí o ťažbu v ich okolí.
SBK tiež protestuje proti uzneseniu kremnického mestského zastupiteľstva, ktorým poslanci nepodporili plánovanú ťažbu zlato-strieborných rúd spoločnosťou Kremnica Gold Mining. "Protestujeme proti systému prijímania uznesení mestským zastupiteľstvom o tom, že sa nemá využívať ložisko surovina, ktorá je vlastníctvom štátu," podotkol v tejto súvislosti. Rovnako podľa jeho slov nebolo opodstatnené miestne referendum, ktorá sa touto otázkou malo zaoberať.
S týmito názormi však nesúhlasí primátorka mesta Zuzana Balážová. "Čo sa týka práva veta, tak snáď občania tejto krajiny majú právo vyjadriť sa k aktivitám, ktoré majú environmentálne dopady. Toto právo vyplýva z Aarhuského dohovoru, ktorý SR podpísala a keďže každá ťažba kovov má environmentálne dopady, tak snáď má občan, ktorého sa to dotkne, právo vyjadriť sa k tomu," podotkla Balážová.
Ani navrhované zmeny v odvodoch nepovažuje primátorka za správne. Keď samospráva podľa jej slov zvažovala ponuku ťažby na území mesta, tak usúdilo, že negatívne dopady sú ďaleko väčšie na život komunity ako 50 percent z úhrady za vydobytý nerast. "Samotná úhrada za vydobytý nerast je smiešne nízka, toto by sme si mali na Slovensku prehodnotiť a 50 percent z toho nevykompenzuje všetky tie negatíva občanom, ktoré by ťažba spôsobila," dodala.
Podľa SBK je tiež potrebné vypracovať novú surovinovú politiku, ktorá by odrážala súčasné trendy vo využívaní ložísk nerastných surovín s dôrazom na efektívne využívanie domácich zdrojov. V súvislosti s dlhovou krízou v EÚ totiž stúpol význam efektívneho využívania domácich zdrojov nerastných surovín ako priemyselného odvetvia, ktoré môže významne prispieť k tvorbe nových pracovných miest, diverzifikácii priemyslu a k tvorbe HDP.
