BRATISLAVA. Tá od 1. januára 2012 zakazuje chovať nosnice v neobohatených klietkach.
"Napriek 12-ročnému prípravnému obdobiu máme informácie, že mnohé krajiny doposiaľ neprerobili klietky z neobohatených na obohatené," informoval dnes na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.
Smernica nadobudla účinnosť 3. augusta 1999, pričom počítala s prechodným obdobím v dĺžke viac ako 12 rokov. Slovensko malo od pristúpenia do EÚ 8 rokov z tohto prechodného obdobia na zosúladenie chovu v zhode s európskou legislatívou. Podľa Molnára je v SR v súčasnosti 6 chovov z 62 registrovaných chovov, ktoré budú do roka 2012 buď prerobené, alebo zatvorené. ÚHS tak garantuje, že všetci slovenskí výrobcovia budú vajcia ponúkať v súlade so zákonom.
Situácia je podstatne horšia v krajinách ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, ale aj v okolitých krajinách - v Poľsku a Maďarsku. Tieto krajiny, ktoré majú neprerobené chovy s miliónmi nosníc, podľa Molnára momentálne žiadajú hlavných veterinárnych predstaviteľov EÚ o udelenie výnimiek.
"Existujú určité dohody, kde to vyzerá, že tieto výnimky budú aj udelené," tvrdí Molnár. Ako dodal, EÚ na začiatku ubezpečovala, že žiadne výnimky udelené nebudú.
Podľa údajov ÚHS je v Poľsku teraz neprerobených 130 chovov s produkciou zhruba 4 milióny vajec denne. V Maďarsku je neprerobených 177 chovov s produkciou 1 milión vajec za deň. Únia preto žiada, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu zo všetkých členských krajín.
Hoci by mali byť vajcia od nosníc z neobohatených klietok použité len na technologické spracovanie, existuje podľa ÚHS veľké riziko, že slovenské obchody budú zaplavené týmito lacnými vajcami, ktoré sa nesmú predávať.
"Je dôležité upozorniť spotrebiteľov na to, aby si na vajíčku všimli, z ktorej krajiny pochádza," uviedol Molnár, ktorý spotrebiteľom odporučil, aby si nekupovali vajcia s označením výroby v Poľsku, Maďarsku a Českej republike.
