BRATISLAVA. Je už pomaly tradíciou, že aj keď má summit európskych lídrov prívlastok mimoriadny, nenaplní sa všetko, čo sa píše v jeho záveroch.
Prekvapením z tohto pohľadu nie je ani decembrový summit. Už počas neho začalo byť zrejmé, že Európa nemusí dať dokopy 200 miliárd eur, čo má byť úverová linka pre Medzinárodný menový fond (MMF). V prípade potreby by mal peniaze prerozdeliť na pomoc členom eurozóny.
S pomocou súhlasíme
Európski ministri financií sa ešte v pondelok na telekonferencii dohodli na 150 miliardách, ktoré ak bude treba, vykryjú štáty eurozóny.
Ďalšia z dohôd
Na čom sa dohodli európski lídri na summite:
- Krajiny eurozóny plus šesť ďalších štátov vytvoria fiškálnu úniu, v ktorej sa budú prísne kontrolovať rozpočty. Pri prekročení trojpercentného deficitu prídu automatické sankcie.
- Trvalý euroval začne platiť od júla 2012, teda o rok skôr.
Na Slovensko pripadá 1,53 miliardy, ktorú si domáca centrálna banka požičia od Európskej centrálnej banky (ECB). Ak by sa suma vyčerpala, náš štátny rozpočet zaťaží úrokový rozdiel vo výške 13 miliónov eur.
Hovorca ministerstva financií Martin Jaroš včera potvrdil, že Slovensko sa na úverovej linke pre fond zúčastní.
Zostáva tak 50 miliárd, z čoho polovica pripadá na Londýn. Britský minister financií George Osborne tvrdí, že neprispejú fondu, ak majú peniaze slúžiť na pomoc eurozóne. No môžu sa pripojiť, ak to pôjde v rámci G 20.
Na britskú vládu začali tlačiť aj domáci podnikatelia. Britský denník The Daily Telegraph zverejnil list 20 šéfov veľkých tamojších firiem, v ktorom žiadajú vládu, aby sa neprestala angažovať v európskych záležitostiach z dvoch dôvodov. Je v záujme Británie, aby euro prežilo.
Jednotný európsky trh, hoci nie je kompletný, predstavuje viac ako polovicu ich obchodu. Podľa tamojšej vlády sú od vývozu závislé tri milióny pracovných miest v Británii.
Váha aj Česko
S príspevkom však váhajú aj Česká republika a Poľsko. Švédsko ho podmieňuje tým, že krajiny eurozóny si budú požičiavať za štandardných, nie zvýhodnených podmienok.
Hovorca českého ministra financií Miroslava Kalouska povedal, že Českú republiku nemožno uvádzať medzi krajinami, ktoré sa na pôžičke MMF zúčastnia. Vláda o príspevku 3,5 miliardy eur z devízových rezerv zatiaľ nerozhodla.
Guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer pre Hospodářské noviny povedal, že k devízovým rezervám sa treba začať správať s rešpektom.
Ak Česko bude súhlasiť s pôžičkou, až takmer štvrtina devízových rezerv by sa koncentrovala v jednej inštitúcii.
Bulharsko podľa agentúry DPA sa na pomoci nezúčastní. Gréci zasa oznámili, že tohtoročný deficit nestlačia ani pod desať percent.
Situácia na trhoch však bola včera viacmenej pokojná, aj keď šéf ECB Mario Draghi v pondelok varoval pred rozpadom eurozóny.
Draghi tiež povedal, že program nákupu štátnych dlhopisov nie je z pohľadu banky ani večný, ani nekonečný.
