BRATISLAVA. Európska centrálna banka (ECB) ponúkla bankám lacno na tri roky 489 miliárd eur. Úrok má byť priemerom jej hlavnej sadzby za tri roky, momentálne je to jedno percento. Tender prilákal viac ako 520 bánk.
Otázne je, ako banky tieto peniaze použijú. ECB verí, že pôžičku použijú na nákup talianskych alebo napríklad španielskych štátnych dlhopisov.
Túto hypotézu môže podľa analytika ABN Amro Aline Schuilinga potvrdzovať veľký záujem o dlhopisy v poslednej španielskej aukcii.
Rozhodnutie ECB zvádza k záveru, že tlačiareň na peniaze sa spustila naplno, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár >>
Tlak na ECB nepominie
Prekážkou pre to môže byť požiadavka na tvrdšiu kapitálovú primeranosť, čo je pomer vlastných zdrojov najmä k poskytnutým úverom.
Banky preto môžu pôžičku od ECB potrebovať najmä na doplnenie svojho kapitálu. ECB tak bude naďalej pod tlakom, aby bola aktívnejšia na dlhopisových trhoch.
„Myslím si, že operácia ECB pomôže bankám, ale nepomôže vládam,“ hovorí hlavný ekonóm Patria Finance David Marek.
Druhá možnosť je, že pôžičky banky použijú najmä na úhradu splatných záväzkov. Na budúci rok by európske banky mali splatiť dlhopisy asi za 400 miliárd eur, odhadol Goldman Sachs.
Tendrom ECB sa však podľa ekonómov v každom prípade znižuje riziko, že sa niektorá banka dostane do situácie ako americká Lehman Brothers.
„Pre banky ide o čisté zvýšenie likvidity zhruba o 240 miliárd eur. To uvoľňuje obavy z nedostatku likvidity v budúcom roku,“ povedal podľa agentúry Bloomberg James Nixon, ekonóm Société Genérale.
Krok ECB by mohol motivovať banky, aby sa nebáli požičiavať si peniaze na medzibankovom trhu a obnovili svoje úverové linky.
Euro sa najprv posilnilo blízko k úrovni 1,32 dolára. Potom však padlo len tesne nad hranicu 1,30 dolára. Akcie viacerých európskych bánk v stredu rástli.
Menový fond a euroval
Finančné trhy zároveň rozpačito sledujú, ako sa Európskej únii len pomaly darí poskladať úverovú linku 200 miliárd eur pre Medzinárodný menový fond.
„Európa si možno trochu triešti sily tým, že stavia vlastný euroval a zároveň sa snaží podporiť globálny val proti finančnej kríze,“ povedal Marek.
Šéf Českej národnej banky Miroslav Singer hovoril v Hospodářských novinách o pôžičke pre fond z devízových rezerv ako o veľkom riziku. V nevýhode by navyše podľa neho boli štáty mimo eurozóny.
Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch však úverovú linku pre fond obhajuje s tým, že 1,53 miliardy eur znamená pre nás iba potenciálny záväzok.
„MMF má väčšie možnosti ako euroval (EFSF), a to z dôvodu, že má možnosť realizovať tzv. pákový efekt a získať prostriedky z iných oblastí sveta, nielen z Európy,“ povedal Makúch.
