Agentúra Moody's degradovala maďarské štátne dlhopisy na odpad. Vo februári chce Standard & Poors urobiť to isté.
BUDAPEŠŤ. Hoci premiér Viktor Orbán vyhlásil dlhom niečo ako vojnu, po troch rokoch sa obracia Maďarsko znovu na Medzinárodný menový fond (MMF) o pomoc.
Agentúra Moody's degradovala maďarské štátne dlhopisy na odpad. Vo februári chce Standard & Poors urobiť to isté.
Renomované zahraničné médiá špekulujú, či sa zadlžené Maďarsko stane prvou stredoeurópskou obeťou krízy.
V trinástom budapeštianskom okrese stojí stredne veľké sklenené bizniscentrum pomenované po českom výrobcovi kúpeľní Ravak. Moderná budova dobre symbolizuje, čo sa v Maďarsku stalo. Vyrástla v máji 2008 na samotnom konci obrovského stavebného boomu, po ktorom realitná bublina praskala a nasledoval doteraz trvajúci pád.
"Tento rok je predpoveď, že počet stavebných povolení bude okolo 8000; v roku 2008 ich bolo 42.000. To je veľký pokles," sťažuje si nad šálkou kávy plynulou slovenčinou László Vajányi, riaditeľ maďarskej pobočky Ravaku. Firma predáva vane a sprchovacie kúty, teda vybavenie do kúpeľní, ktoré so stavaním domov úzko súvisí.
"V Maďarsku si ľudia v rokoch 2004 až 2006 brali pôžičky v eurách a vo švajčiarskych frankoch, ktoré boli veľmi lákavé z hľadiska úrokov. Teraz to ľudia riešia, a to bude ešte trvať. Stagnácia v stavebníctve bude pokračovať aj v nasledujúcom roku," odhaduje Vajányi.
Na vrchole pred troma rokmi dosiahli tržby Ravaku dve miliardy forintov (6,5 milióna eur), kým tento rok očakáva 1,3 miliardy HUF.
Ďalším problémom je pre Ravak klesajúca spotreba domácností, za ktorú môže aj politika vlády: Maďarsko zaviedlo 27-% daň z pridanej hodnoty, najvyššiu v Európe. Daň z príjmu naopak znížilo na nízkych 16 %.
"Z hľadiska národného hospodárstva to nebol šťastný krok. Pre rozpočet znamená veľký výpadok. Oni ten schodok chcú vyrovnať zvýšením DPH, čo pokladám za nesprávne. To zase môže viesť k zníženiu spotreby, k vzostupu čierneho trhu. Schodok to nevyrieši, ten sa bude musieť zaplátať spoluprácou s MMF," dodáva Vajányi.
Ekonomickým reformám Orbánovej vlády Vajányi z hľadiska budúcnosti v podstate neverí. Takisto ako mnoho Maďarov viní zo súčasnej krízy socialistickú vládu, ktorá zdvihla štátny dlh na súčasných 80 % HDP.
Rovnako ako Ravak uvažujú aj ďalšie české firmy, hovorí Vajányi, ktorý je zároveň predsedom Česko-maďarského obchodného klubu združujúceho 27 českých investorov v Maďarsku, vrátane Škody či ČEZ. "Z členov odchod nikto neplánuje. Viem o firmách, českých i maďarských, ktoré sú už v strate, ale očakávajú, že vládne opatrenia časom prinesú výnosy, a že sa spotreba zase zvýši," dodal Vajányi.
Skutočnými porazenými Orbánových ekonomických opatrení sú odvetvia, na ktoré vláda uvalila mimoriadne "krízové dane". Maďarsko tým prišlo o lukratívne investície. Napríklad výrobca zemiakových čipsov Rio po zavedení takzvanej hranolkovej dane na nezdravé potraviny zrušil už schválenú stavbu továrne.
Úspešný obchodný reťazec Delhaize chce z Maďarska odísť, svoje supermarkety Cora, Match a Profi ponúka na predaj. Stavebná firma Trigranite, druhý najväčší hráč na trhu s realitami, zase oznámila, že v nasledujúcom roku bude investovať na iných trhoch než v Maďarsku. Čiastočne za to môže aj ďalšie neortodoxné opatrenie, ktoré Orbán definuje ako maďarskú cestu. Zákon nazývaný ako plaza stop od nového roku zakazuje stavať nákupné centrá väčšie ako 300 štvorcových metrov. Výnimku môže udeliť iba vládna agentúra.
Avšak s náskokom najviac necháva krvácať Orbán a jeho minister financií György Matolcsy finančné inštitúcie. Vlani uvalila vláda na banky daň, ktorá bola nielen trikrát vyššia, než je vo svete bežné, ale banky ju museli zaplatiť so spätnou účinnosťou od roku 2009.
Ďalší úder prišiel v októbri. Orbán rozhodol, že úvery a hypotéky vo švajčiarskych frankoch budú môcť zadlžené domácnosti splatiť (predčasne) v kurze, ktorý platil pred niekoľkými rokmi, kedy bol forint ešte silný. Ale rozdiel pritom zaplatia banky. Bolo to skôr populistické rozhodnutie, lebo väčšina dlžníkov nemá na predčasné splatenie hypoték peniaze.
Zmeniť názor maďarského premiéra sa neúspešne usilovala aj Európska komisia. "Viaceré zahraničné banky skončia tohtoročné hospodárenie v mínuse len v dôsledku novej dane," uviedol analytik maďarskej pobočky rakúskej Raiffeisen Bank Zoltán Török.
Hoci Orbán pritlačil banky k stene, ani jedna sa nechystá na odchod. "Nie je také ľahké opustiť nejakú krajinu, keď nikto nechce kúpiť vaše pohľadávky a majetok. Banky teda zmenšujú svoju veľkosť, zatvárajú pobočky a prepúšťajú," vysvetľuje analytik.
Zatvorenie štvrtiny pobočiek ohlásila predminulý týždeň rakúska Erste Bank a expanziu v Maďarsku zastavil aj taliansky UniCredit. Vláda sa však nespráva nepriateľsky k priemyselným firmám. Ich život sa usiluje osladiť mnohými spôsobmi a prilákať viac investícií tohto typu.
Osobnému záujmu sa tešia najmä automobilky, ktoré Orbán velebí vo svojich mediálnych vystúpeniach. Veľké automobilové projekty, ktoré teraz politici slávnostne otvárajú, však zdedili po predchádzajúcej vláde. Vysvetlil János Sama, hlavný ekonóm brokerskej firmy Concorde. Dodal, že mať na svojom území výskumné centrum Audi alebo novú továreň Mercedes by chcela každá vláda na svete.
Informoval o tom český denník E15.
