BARCELONA, BRATISLAVA. Kríza po roku 2008 zanechala v Španielsku päť miliónov ľudí bez práce. Po prasknutí realitnej bubliny mnohí stratili zamestnanie a neboli schopní splácať hypotéky. Niektorí skončili na ulici, lebo im nehnuteľnosti zhabali banky.
Počiatok všetkého zlého pripisujú vláde socialistov a tiež prílišnej dôvere v rozmach stavebníctva.
Krajina bez zázrakov
Nevýraznému premiérovi Marianovi Rajoyovi z Ľudovej strany síce voliči pred niekoľkými týždňami zverili hlasy, veľa si však od neho nesľubujú. „Zázraky nebudú, lebo sme ich ani nesľubovali,“ parafrázuje Rajoyove slová 25-ročná Slovenka Jana Mlíchová.
Do Španielska sa po skončení vysokej škole v Bratislave odsťahovala k priateľovi Xavierovi. Plynule ovláda angličtinu, a tak si v Barcelone, centre biznisu krajiny, našla prácu ľahko.
„Ľudí v mojom veku tu prezývajú generácia ni-nini trabajo ni estudio: ani nepracujú, ani neštudujú,“ hovorí Jana.
Jej kamarátka Fatima Duránová si už mesiace po skončení školy hľadá ideálne zamestnanie. Chce pracovať len v oblasti marketingu, ktorý vyštudovala.
„Mladí nechcú brať hocičo. Pre nedostatok peňazí pritom bývajú s rodičmi po škole ešte niekoľko rokov,“ vysvetľuje pre SME ekonóm Luis Cabral. V lepšom prípade sa po naliehaní rodičov presťahujú do prenájmu s kamarátmi.
Ich nečinnosť však predstavuje pre štát zbytočne vynaložené peniaze. Nepriamo to krajina cíti cez odchod šikovných mozgov do zahraničia, priamo cez rabovanie a vyššiu kriminalitu.
„Tí odvážnejší chodievali na kurzy nemčiny a angličtiny mimo krajiny. Časť z nich sa potom v zahraničí pokúšala uspieť aj na podradných pracovných miestach,“ povedal pre SME španielsky ekonóm Alfredo Pastor.
Impulzívna mentalita, nespokojnosť a vysoké nároky mladých ľudí spôsobili, že prácu si nenašla takmer polovica z nich.
„Veľa firiem krachuje a zvyšok z nich neisté časy zneužíva. Ponúka mladým prax, ktorú môžu vykonávať len zadarmo, v lepšom prípade za 100 eur mesačne,“ vysvetľuje Jana.
Opustené štvrte
Stavebný ruch po vypuknutí krízy zanechal doslova betónovú púšť. „Neobývané a krásne vybudované štvrte nikto nevyužíva. Lavičky, na ktorých nikto nebude sedieť, parky pre psy zarastené burinou či neudržiavané cyklistické chodníčky,“ opisuje Slovenka mestské časti.
Ľudia si nehnuteľnosti v týchto lokalitách nemôžu dovoliť. Banky im hypotéky neposkytnú.