BRATISLAVA. Od dnes platí smernica Európskej únie (EÚ), ktorá zakazuje v celej Európe predaj vajec od nosníc z neobohatených klietok.
Slovenská republika na rozdiel od viacerých krajín, ktoré požiadali o výnimku, v plnej miere naplní smernicu EÚ o chove nosníc. Povedal to pre TASR riaditeľ spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky Ladislav Birčák.
"Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných 62 chovov, v ktorých je viac ako 3 260 500 nosníc, až na dve výnimky všetky sú pripravené na chov nosníc v obohatených klietkach. Investovať sme museli nielen do nových klietok, ale viacerí chovatelia aj do nových hál, v ktorých sú umiestnené," informoval Birčák s tým, že farmy, kde obohatené klietky nemajú, prestali vajcia produkovať. "Domácu potrebu dokážeme v plnej miere pokryť," konštatoval riaditeľ.
Podľa hovorcu Únie hydinárov Slovenska Ľubomíra Urbana spotrebitelia by si mali všímať na škrupine označenie SK, čo znamená záruku, že sú to legálne vajíčka.
"Máme totiž obavy, že na náš trh sa budú dovážať vajcia z tých krajín, ktoré obohatené klietky nebudú mať. Smernica sa týka chovateľov, ktorí majú viac ako 350 nosníc," zdôraznil a pripomenul, že pri systéme obohatených klietok ide o zvýšenú pohodu sliepok, ktoré majú zabezpečené vhodné podmienky na život a znášku vajec.
"Zároveň majú dostatočne veľký životný priestor, priestor na hrabanie, kŕmenie, napájanie a znášanie vajec. Vajcia z neobohatených klietok sa po 1. januári môžu používať len na technologické účely a nemali by sa dostať do predajní," vysvetlil Urban a poukázal na to, že napriek 12-ročnému prechodnému obdobiu mnohé krajiny EÚ neprerobili klasické klietky na obohatené.
Krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, ale aj Poľsko a Maďarsko majú neprerobené chovy s miliónmi nosníc. V Poľsku majú neprerobených klietok viac, ako je ich celkový počet na Slovensku. Najhoršie je na tom Grécko, z 5,3 milióna nemajú prerobených 4,8 milióna klietok.
Slovenskí hydinári sa obávajú, že existuje veľké riziko, že naše obchody budú zaplavené lacnými vajcami z neobohatených klietok.
"Zákazník by mal dôsledne sledovať, či kupuje vajcia s označením SK, lebo len také majú slovenský pôvod. Môže byť totiž uvedený do omylu obalom, na ktorom je slovenský znak, no často sú to len prebalené menej hodnotné vajcia z okolitých krajín," upozornil hovorca únie.
"Kvalitu vajec technológia neovplyvňuje, jedine zloženie kŕmnych zmesí. Na Slovensku máme kvalitnú pšenicu, jačmeň, kukuricu, tak kvalita zmesí je zaručená. Negatívum vidím v tom, že niektoré štáty, ako napr. náš severný sused Poľsko má ešte výnimku v rámci EÚ, čo sa týka hlavne prísad do krmiva, nakoľko stále môže používať mäsokostné múčky, ktoré sú na Slovensku zakázané. Z tohto titulu ich kŕmna zmes je lacnejšia, a preto sa môžu na Slovensko valiť vajíčka za nižšie ceny," podčiarkol Birčák.
Dodal, že kvalitatívne, ale aj gramážou veľa razy zaostávajú za ponukou, ktorú produkuje slovenská farma.
