BUDAPEŠŤ. Nový rok priniesol Maďarom nielen zmenu názvu krajiny, ktorý sa z Maďarskej republiky zmenil na Maďarsko, ale stúpla aj sadzba DPH z doterajších 25 % na 27 %.
Od 1. januára stúpli ceny elektrickej energie, vykurovania, zemného plynu a pohonných látok.
Získať chcú viac ako osem miliard eur
Ako dnes pripomína maďarský hospodársky server privatbankar.hu, rast DPH sa dotkne peňaženky každého obyvateľa krajiny.
Štátny rozpočet ráta z navýšenej DPH s príjmami vo výške 2,722 bilióna forintov, čo je takmer 8,7 miliardy eur.
Stúpnu tak ceny potravín, služieb, telefónnych účtov, hromadnej dopravy a stúpne teda aj inflácia.
Stúpnu aj ceny energií
Rast DPH sa negatívne dotkne najviac domácností s nižšími príjmami, pretože tieto používajú takmer celý svoj príjem na spotrebu, kvôli rastu cien tak budú môcť nakúpiť menej.
Vyššia DPH ovplyvní aj iné oblasti. Rezort národného rozvoja dávnejšie avizoval, že vplyvom novej sadzby DPH a rastúcim nákladom stúpne cena elektrickej energie o 2,7 %, dodávky tepla o 4,2 % a rovnaký 4,2-% rast ceny bude aj v prípade zemného plynu.
Tarify osobnej hromadnej dopravy stúpnu o 1,6 %. K zmene cien nepristúpil iba Budapeštiansky dopravný podnik (BKV), podľa ktorého by zdraženie cestovného skôr prinieslo stratu cestujúcich.
Cena benzínu stúpla od 1. januára o 6 forintov a nafty o 7 forintov. Priemerná cena 95-oktánového benzínu stúpla na rekordných 406-408 forintov a nafty na 427 forintov. Doterajšia rekordná cena pohonných látok bola v novembri, v prípade benzínu to bolo 402-404 forintov a nafty 430 forintov.
Podľa servera väčšina samospráv pristúpila k zvyšovaniu cien vodného a stočného, ako aj za odvoz odpadu. V Budapešti tieto ceny stúpli v prípade vodného a stočného o 2,5 % a v prípade odvozu odpadu o 2,26 %.
Verejný dlh Maďarska vzrástol na 16-ročné maximum
BUDAPEŠŤ. Verejný dlh Maďarska dosiahol ku koncu septembra najvyššiu úroveň od roku 1995. Maďarská centrálna banka informovala, že verejný dlh krajiny bol ku koncu septembra na úrovni 82,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje 22,9 bil. forintov (HUF).
Zvýšil sa tak oproti úrovni 76,7 % HDP, na ktorej bol ku koncu júna. Dôvodom výrazného rastu dlhu bolo oslabenie forintu voči euru.
Polovica verejného dlhu Maďarska je denominovaná v zahraničných menách, čo zhoršuje situáciu, pretože forint oslabil od októbra minulého roka o viac ako 20 %.
Premiér Viktor Orbán sa zaviazal znížiť dlh v roku 2012 na menej ako 70 % HDP a do roku 2014 na 60 % HDP. "Stanovisko centrálnej banky nie je vyhotovené na profesionálnom základe a ani v najmenšom neslúži záujmom krajiny,“ povedala predstaviteľka vlády Gabriella Selmeczi.
SITA
