BRATISLAVA. Federácia strojvodcov sa po niekoľkých mesiacoch opäť chystá štrajkovať. „Všetky kroky sa robia smerom k tomu,“ povedal Dušan Kaša, predseda rady organizácie.
Zatiaľ nie je jasné, kedy by štrajk mohol vypuknúť. „Federácia strojvodcov je pružná organizácia, ale čo sa týka štrajku, je to taká vážna vec, že si nedovolím povedať, či ho pripravíme o tri dni, tri týždne alebo o tri mesiace,“ povedal Milan Hošták, prezident federácie rušňovodičov.
Chcú zapojiť aj kolegov
O koľko si prilepšia?
Železnice SR k 1. 12. zamestnávali 15 055 ľudí,priemerná mzda bola 753 eur,+ 5 percent (asi 38 eur).
Cargo
zamestnávajú
asi 8-tisíc ľudí,
priemerná mzda
bola okolo 800 eur,
+ 2 percentá (16 eur).
ZSSK
zamestnávajú
asi 4,8-tisíc ľudí,
priemerná mzda
je 843 eur,
+ 3,5 percenta (asi 27 eur).
Naposledy sa na železnici štrajkovalo v máji, keď akciu tiež začala strojvodcovská federácia. Vlaky vtedy niekde na hodinu zastavili.
Tentokrát by mali štrajkovať najmä zástupcovia nákladného dopravcu Cargo, ale federácia plánuje zapojiť aj rušňovodičov v osobnej železničnej doprave. „Pracuje sa na tom, akým spôsobom by podporili svojich kolegov v Cargu,“ povedal Kaša.
Strojvodcovské odbory pobúrilo, že ich vylúčili z kolektívneho vyjednávania. Včera totiž Cargo podpísalo novú kolektívnu zmluvu iba s deviatimi odborovými zväzmi. Federácia strojvodcov a Federácia vlakových čiat so zmluvou nesúhlasili.
Žiadali zvýšiť príplatky
V Cargu tak majú priemerné 800eurové platy narásť asi o dve percentá. Strojvodcovia a vlakové čaty chceli zvýšiť príplatky za prácu v sťaženom pracovnom režime z 0,05 eura na 0,25 eura za hodinu.
Šéf konkurenčných odborov Odborového združenia zamestnancov železníc František Petroci tvrdí, že zamestnanci by tak dostali menej peňazí, než dostanú pri dvojpercentnom raste miezd.
Keďže je už po kolektívnom vyjednávaní, štrajk sa má riadiť špeciálnymi regulami. „Nebude v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní, ale z toho, že bolo potlačené právo kolektívne vyjednávať,“ dodal Hošták. Federácia sa okrem štrajku rozhodla obrátiť aj na súd.
Čo hovorí Zákon o kolektívnom vyjednávaní?
Viaceré odborové organizácie môžu konať "len spoločne a vo vzájomnej zhode."
Pokiaľ sa však nedohodnú medzi sebou, môže zamestnávateľ rokovať a uzatvoriť kolektívnu zmluvu s organizáciou, ktorá zastupuje väčšinu zamestnancov.
Keď vznikne spor, ktorá odborová organizácia je oprávnená rokovať v mene väčšiny zamestnancov, môže zamestnávateľ alebo odborári osloviť ministerstvo práce, aby určili rozhodcu, ktorý určí oprávnenú organizáciu.
Autor: Daniela Krajanová | SITA
