BRATISLAVA. Hutnícky gigant U.S. Steel rozhnevala 80percentná daň na emisné kvóty od ministerstva financií tak, že štátu pohrozil arbitrážou. Informovali o tom Hospodárske noviny.
Pri hutníckom gigante sa to však skončiť nemusí, avizujú ďalší.
„Aj naša spoločnosť považuje emisnú daň za protiústavnú a za akt v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ochrane investícií,“ napísali nám zo spoločnosti PPC Power. Tá sa už v minulosti obrátila pre emisnú daň na Ústavný súd. Neúspešne.
Svoje ďalšie plány a kroky komentovať odmietla. Ústavný súd sa však daňou ešte zaoberá aj na podnet poslancov.
Rafinéria Slovnaft zatiaľ napríklad nevie, či sa proti emisnej dani postaví aj právne. „Slovnaft k danej problematike zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie,“ povedal Dušan Ronec, špecialista firmy na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie.
V konflikte s Bruselom
Podnikateľom prekáža, že emisná daň mení pravidlá počas hry. Daň bola totiž zavedená až po pridelení kvót a bez širšej diskusie.
Prekáža im aj to, že sa zdaňujú nielen príjmy z predaja emisných kvót, ale aj ich držba. Oslovení právnici dávajú v sporoch proti štátu firmám reálne šance vyhrať.
Emisná daň
Firmy kritizujú, že daň pôsobí retroaktívne. V minulosti investovali do ekologizácie výroby a chceli to splatiť z príjmov z predaja kvót, ktoré už po úprave nepotrebovali.Nepozdáva sa im ani spôsob zdaňovania a výpočet dane.Rezort financií novú daň obhajuje tým, že v minulosti sa rozdelilo firmám netransparentne viac kvót, než potrebovali a teraz na tom profitujú.
Ministerstvo financií emisnú daň obhajuje aktuálne nielen pred firmami, ale aj pred Európskou komisiou. „Filozofiou je zdaniť neprimeraný zisk, ktorý vznikol z rozdielu medzi reálnou potrebou a alokáciou emisných povoleniek,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Toto všetko sa deje v situácii, keď sa blíži dátum, odkedy už nie všetky firmy len tak zadarmo dostanú od štátu kvóty. Naopak, niektoré si časť z nich budú musieť na budúci rok nakupovať v aukciách. Koho a do akej miery sa to bude týkať, závisí aj od toho, o aký sektor ide.
Niektoré odvetvia sú pritom zvýhodnené, aby nepresťahovali svoju výrobu do iných krajín. Dôležitá je aj efektívnosť výroby. Napríklad energofirma Dalkia práve preto ráta s tým, že kvóty zdarma jej potreby pokryjú aj v roku 2013.
V hre sú milióny eur
Aktuálne sa nevie ani to, čo urobí štát s peniazmi, ktoré na predaji kvót zarobí. V smernici Európskej komisie sa píše, že 50 percent by malo ísť do rozpočtu a zvyšok na ekologické projekty. Nakoľko záväzné sú tieto čísla, nie je z európskych smerníc jasné.
Ideálne by podľa Roneca bolo, aby sa na ekologické projekty použil celý príjem z predaja kvót. Firmy tvrdia, že tieto peniaze by mali byť dostupné aj súkromnému sektoru na ekologizáciu.
Okrem peňazí pre štát chcela vláda cez emisnú daň firmám odkázať, že zisk majú tvoriť z tržieb od zákazníkov a nie z toho, čo si vylobujú a vykorumpujú u úradníkov, píše Konštantín Čikovský.
Čítajte komentár(piano) >>
„Doteraz boli dotácie viac na slnečné kolektory alebo kotly na biomasu pre domácnosti. Najväčšie úspory sa dajú dosiahnuť v systémoch centrálneho zásobovania teplom,“ povedal Vojtech Červenka z predstavenstva firmy Dalkia.
Peter Marčan z Inštitútu energetickej bezpečnosti upozornil, že takto môžu byť niektoré firmy zvýhodnené.
Rezort životného prostredia chce peniaze sústrediť do Environmentálneho fondu. „Výnosy možno použiť aj vo firemnom sektore,“ konštatuje rezort.
Emisné kvóty dnes stoja na burze viac ako šesť eur za tonu. Ak by firmy museli nakúpiť napríklad celú spotrebu kvót z roku 2006, zaplatili by teda asi 150 miliónov eur.
