1. Šetrenie a privatizácia
Gréci síce šetria, inak by už vlani boli bez peňazí od MMF a v bankrote. Podľa niektorých ekonómov sú však ich úspory plošné a nie také, ktoré by ekonomike do budúcnosti pomohli. Získať 50 miliárd eur z predaja štátneho majetku je ambiciózny plán.
2. Nepomáha mu ekonomika ani euro
Grécko je v recesii a nedostane sa z nej ani v tomto roku. S vyšším príjmami z ekonomiky rátať nemôže. Pre slabú ekonomiku má vyšší deficit verejných financií. Nepomáha mu ani euro. Ak by malo vlastnú menu, jej znehodnotenie by mu pomohlo zlepšiť schopnosť konkurovať iným štátom. Návrat k drachme by ho však vyšiel draho.
3. Peniaze má do marca
V marci budú splatné grécke dlhopisy za 14,5 miliardy eur, ale vláda nemá na ne peniaze. Čaká na uvoľnenie ďalšej tranže z prvého balíka pomoci z mája 2010 v hodnote 110 miliárd eur. To závisí aj od toho, ako sa posunú rokovania o druhom balíku pomoci.
4. Druhá pomoc krajine za 130 miliárd je neistá
Stojí a padá na dohode so súkromnými investormi. Na základe nej sa má privátny dlh Grécka znížiť z 205 na asi 100 miliárd eur a verejný dlh zo 150 na 120 percent HDP do roku 2020. Banky chcú však z nových dlhopisov úrok asi osem percent. Ponúkané štyri percentá si vedia predstaviť len na obmedzený čas.
MMF im chce dať len dve percentá. Problémy robia aj hedžové fondy. Ak sa Grécko s investormi nedohodne a neodpustia mu časť dlhu, krajinu čaká neriadený bankrot.
5. S bankrotom rátajú trhy aj ratingovky
S&P aj Fitch otvorene hovoria, že Grécko sa veľmi skoro ocitne v situácii, keď nebude schopné vyrovnať svoje dlhodobé záväzky.
„Trhy rátajú s bankrotom Grécka už od roku 2009,“ hovorí šéf Saxo Bank Praha Karol Piovarcsy. Všímajú si skôr iné dáta. Euro sa posilnilo na 1,28 dolára pre dobré čísla z Číny.
