SME
Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Miklošov nákup softvéru kritizuje aj Radičová

Spôsob, akým chce rezort financií kúpiť licencie od Microsoftu, kritizujú ministerstvá, premiérka aj Protimonopolný úrad.

Nákupu licencií pribúdajú kritici.Nákupu licencií pribúdajú kritici. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) pri nákupe softvéru od Microsoftu nepodržali ani jeho kolegovia z vlády.

Pridali sa tak na stranu mimovládnych organizácií, ktorým sa nepáči, že pred kúpou softvéru za 53 miliónov eur nepovedal, či je naozaj všetok potrebný. Chýba im aj porovnanie kúpy alternatívnych programov. Štát by mal kúpou získať vyše 82­-tisíc licencií na tri roky.

„Správny postup pri takom veľkom kontrakte by bolo včas urobiť analýzu, čo štátna správa potrebuje nutne, čo nutne nie a čo vôbec nevyužíva. Nestalo sa,“ dodal Peter Kunder z Aliancie Fair­-play.

Škody hrozia až podpisom

Premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ) chýba súťaž, ale aj analýza, či by sa softvér nedal kúpiť lacnejšie. Ak by štát zmluvu nepodpísal hneď, ako to navrhuje Mikloš, nebol by to podľa Úradu vlády problém.

info
Kúpa licencií
  • Ministerstvo financií chce kúpiť 82 388 licencií, v roku 2009 ich bolo asi 58-­tisíc.
  • Licencie na tri roky majú stáť 53 miliónov eur, čo je podľa rezortu o pätinu menej, ako je cenníková cena Microsoftu pre verejnú správu.
  • Ministerstvo tvrdí, že na licenciách ušetrí oproti predchádzajúcim trom rokom 1,6 milióna eur.
  • Ministerstvo zavedie aj optimalizačný systém, ktorým chce počet a úroveň licencií znižovať. Úradom by sa za to zvyšovali finančné zdroje v ich rozpočtoch.

„Hospodárske škody nehrozia, tie hrozia v prípade, že bude zmluva podpísaná,“ píše.

Predĺženie zmluvy je podľa vládnych úradníkov v rozpore so zásadami využívania softvéru vo verejnej správe, ktoré napísal rezort financií.

V návrhu kontraktov má byť podľa zásad aj výpočet, koľko by stálo odstúpenie od používania licencií. Návrh zmluvy s Microsoftom však výpočet neobsahuje.

„Verejná správa sa bude všade tam, kde je to možné, vyvarovať uzamknutia cez dlhodobý kontrakt s jediným dodávateľom,“ píše sa ďalej v zásadách.

Mikloš to odmieta, nákup považuje za transparentný. „S údivom sledujem túto kampaň v niektorých médiách, považujem to za absurdné, nezmyselné a nepravdivé.“

Aj keď počet licencií od roku 2009 narástol asi o 24-tisíc, podľa ministerstva sa oproti minulým trom rokom ich cena znížila o 1,6 milióna eur.

Mihál s Miškovom kritizujú, Krajcer sa chce k zmluve pridať

Predĺženie zmluvy s Microsoftom bez analýz jej výhodnosti kritizuje aj minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS).

Ministerstvo práce a sociálnych vecí pod vedením Jozefa Mihála z SaS podalo k návrhu šesť pripomienok.

Okrem chýbajúcej analýzy vyčíta Miklošovi, že od americkej softvérovej firmy kupuje programové balíky určené pre korporácie, pričom podľa ministerstva práce ponúka Microsoft špeciálny zvýhodnený balík pre verejnú správu.

Ministerstvu životného prostredia sa zas nepáči, že licencie sa nakupujú len v troch balíkoch. „Chceme si vyberať programy, ktoré potrebujeme, a nie také, ktoré vôbec nevyužívame,“ povedala hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková.

Naopak, šéf rezortu kultúry Daniel Krajcer (SaS) sa chce ku kontraktu s Microsoftom pripojiť, no zatiaľ cez ňu nechce nakupovať žiadny softvér. „Žiadame len zagarantovať, že ak programy budeme v budúcnosti potrebovať, ich nákup pôjde cez ministerstvo financií,“ dodala hovorkyňa rezortu kultúry Eva Chudinová.

Nemohli by aktualizovať

Zmluva s Microsoftom sa predlžuje každé tri roky, štát ju prvýkrát uzavrel v roku 2002. Aktuálne predĺženie by sa malo podpísať až po súhlase vlády, najneskôr koncom februára.

Pokiaľ zmluva vládou neprejde a nepodpíše sa do konca februára, úrady by si nemohli aktualizovať programy a aplikácie na vyššie verzie. Staršie verzie operačných systémov či kancelárskych balíkov by však mohli stále využívať naplno.

Rezort financií však upozorňuje, že „mnohé inštitúcie využívajú aj produkty pre antivírusovú a antispamovú ochranu, ktoré majú aktualizáciu takmer denne“.

ico

Kontrolné úrady vidia alternatívy

Banská Bystrica funguje na otvorenom softvéri už osem rokov. Ročne ušetrí stotisíc eur.

BRATISLAVA. Slovensko chce využívať alternatívny softvér, ale prechod naň nie je možný okamžite. Tvrdí to šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ).

Ako príklad uviedol Mníchov, kde trval osem rokov. Dnes tam má pätnásťtisíc počítačov Firefox, e-­mail klient Thunderbird a kancelársky balík OpenOffice.

Úrady žiadajú dôkazy

Linuxové servery a kancelársky balík OpenOffice využíva osem rokov aj Banská Bystrica, pripravovala sa štyri roky.

„Problém kompatibility máme len so štátnymi orgánmi, keď nerešpektujú štandardy,“ vraví hovorkyňa mesta Monika Pastuchová. Oproti softvéru od Microsoftu ušetrí mesto ročne asi stotisíc eur.

Alternatívny softvér využíva aj francúzska polícia, na Linuxe beží už aj vyše tritisíc počítačov Českej pošty.

Návrh na priamu kúpu vyše 82-tisíc licencií od Microsoftu sa nezdá Protimonopolnému úradu (PMÚ) a Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

„Nie je zrejmé, z akých podkladov rezort vychádzal, ani či a do akej miery zvážil iné možnosti, ponuky a spôsoby kúpy licencií,“ napísal PMÚ.

ÚVO si od rezortu financií vyžiadal dôkazy, či výberu firmy predchádzala verejná súťaž.

Neúspešný prechod?

To, že prechod na alternatívu nie je jednoduchý, chcel Mikloš ukázať na Centre právnej pomoci. O jeho využívaní rozhodla v roku 2006 vtedajšia šéfka centra Mária Kolíková, dnes je štátnou tajomníčkou šéfky justície Lucie Žitňanskej (SDKÚ).

Kolíková dnes hovorí, že centrum vzniklo na zelenej lúke a hľadali systémy, ktoré by boli vhodné, ale aj ekonomicky výhodné. „Na úvod sme sa zaviazali používať voľne prístupné systémy a počas prvého roka fungovania s tým nebol problém,“ spomína štátna tajomníčka.

Rozhodnutie zmeniť systém prišlo až po Kolíkovej odchode. „Preto sa k nemu nemôžem vyjadriť.“

Prechod nebol neúspešný, tvrdí vtedajší informatik centra Štefan Szilva. Aj on potvrdzuje, že stroskotal až po skončení druhej Dzurindovej vlády.

„Pochybne sa zazmluvnila externá firma, tá problematiku prebrala a bez splnenia povinnosti porovnať náklady na konkurenčné riešenia začala využívať Microsoft,“ tvrdí Szilva.

Na linuxové servery, OpenOffice a četovaciu platformu jabber si podľa neho ľudia z centra zvykli rýchlo.

Adam Valček

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (9. 2. 2023)
USD 1.074
AUD 1.542
CZK 23.782
JPY 140.810
CAD 1.439
GBP 0.888
HUF 388.730
PLN 4.739
CHF 0.988
SEK 11.342

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  2. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  5. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  6. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  7. Na bezpečnom internete záleží
  8. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 587
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 041
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 557
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 463
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 755
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 711
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 652
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 297

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 092
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 843
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 632
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 646
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 613
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 488
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 538
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 493
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Poisťovňa NN

Od dôchodkovej spoločnosti čoskoro dostanete výpis, ktorý by ste si mali otvoriť.


3. feb
Kečupy v Bille

Pozrite si veľké porovnanie cien privátnych a značkových produktov.


16 h
Privátne značky tvoria čoraz väčšiu časť sortimentu na pultoch slovenských predajní.

Podiel privátnych značiek obchodných reťazcov rastie, pre výrobcov to má výhody aj nevýhody.


16 h
Dočasná autobusová stanica v Bratislave.

O parcely v lukratívnych lokalitách môže byť veľký záujem.


7. feb

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 092
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 843
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 632
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 646
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 613
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 488
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 538
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 493
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu