Bratislava 6.augusta (TASR) - Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol na Slovensku v roku 2001 medziročne o 18 800 na 4,498 milióna, čo je 83,6 % celej populácie.
Vyplýva to z údajov, zverejnených v Správe o vodnom hospodárstve 2002. Úroveň rozvoja verejných vodovodov je pritom regionálne nerovnomerná. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je v Bratislavskom kraji, vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Za celoslovenským priemerom podľa spomínanej správy zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Košickom a Prešovskom kraji.
Počet obyvateľov, bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu, sa za rovnaké obdobie zvýšil len o 12 219 na 2,968 milióna, čím sa dosiahla 55,2-% napojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu. V oblasti odkanalizovania odpadových vôd obyvateľstva za celoslovenským priemerom zaostávajú predovšetkým Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj. K zlepšeniu v zásobovaní pitnou vodou ako aj v odkanalizovaní však podľa správy došlo predovšetkým vďaka zmene počtu obyvateľov v mestách Bratislava a Košice.
Z 2 883 obcí a miest na Slovensku má vybudovanú verejnú kanalizáciu 490 obcí, teda 17 %, z ktorých 108 nemá zabezpečené čistenie produkovaných komunálnych vôd. V 288 obciach sú verejné kanalizácie v správe podnikov vodární a kanalizácii (VaK). Ako pre TASR uviedol expert Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pre túto oblasť Jaroslav Néma, postupné zlepšenie stavu, predovšetkým v oblasti odkanalizovania, nastane až potom, keď sa budú môcť do ceny za vodné a stočné započítať investície ako nákladová položka. V tejto súvislosti bude veľa závisieť od toho, kedy v cenovej politike reálne začne fungovať už vytvorený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bude regulovať výšku vodného a stočného. J. Néma je presvedčený, že po skončení transformácie VaK budú môcť obce tiež vo väčšej miere využívať zdroje európskeho programu ISPA, čím sa rozvoj v tejto oblasti urýchli.
* mba gl
