BRATISLAVA. Dane z nehnuteľností, ktoré vyberajú mestá a obce, stúpli v tomto roku u nás v priemere o 13,5 percenta. Medziročne najviac v Žiline, Banskej Bystrici a Považskej Bystrici. Naopak klesli v Bardejove, Snine, Rimavskej Sobote a Ružomberku. Ukázal to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Oproti roku 2004 sú dane z nehnuteľností asi dvojnásobne vyššie. „Po štyroch rokoch stagnácie sledujeme vo väčšine okresných miest rast daní z nehnuteľností. Napriek tomu sa dá priemerný nárast týchto daní hodnotiť ako veľmi mierny,“ tvrdí šéf aliancie Róbert Kičina.
Majú vraj priestor na rast
Štatistiky OECD ukázali, že majetkové dane, kam sa radí aj daň z nehnuteľností, dosiahli v roku 2009 u nás 0,4percentný podiel na HDP. Podobne aj v Česku. Nižšie sú len v Mexiku. Priemer krajín OECD bol 1,8 percenta.
Pomer výšky dane z nehnuteľností k slovenskému priemeru
1. Medzev 26,7 %
2. Sobrance 30,8 %
3. Gelnica 31,3 %
4. Medzilaborce 36,7 %
5.Tvrdošín 41,1 %
6. Turčianske Teplice 49,1 %
7. Humenné 50,7 %
8. Snina 53,2 %
9. Moldava nad Bodvou 53,6 %
10. Revúca 55,8 %
........
87. Bratislava-Petržalka 170,7%
88.Bratislava-P.Biskupice 171,6%
89.Bratislava-St. Mesto 196,8%
Nízke dane z nehnuteľností v pomere k HDP sú aj argumentom viacerých ekonómov, ktorí v nich vidia priestor, ako pomôcť verejným financiám. Považujú ich za tie, ktorých zvýšenie by najmenej brzdilo ekonomický rast, čo potvrdila aj analýza OECD.
Deficit verejných financií podľa predbežných dát rezortu financií bol vlani 3,186 miliardy eur. Oproti plánu bol nižší o 262 miliónov eur. Namiesto 4,9 percenta by tak mal dosiahnuť 4,6 percenta HDP. Čaká sa ešte, do ktorých rokov zaráta Eurostat dlhy nemocníc a železníc z rokov 2008 až 2010.
Z rozpočtu verejnej správy vyplýva, že mestá a obce mali vlani na dani z nehnuteľnosti vybrať asi 281 miliónov eur. Aká bola skutočnosť, sa spresňuje. No aj keby sa výber zdvojnásobil, na ozdravenie verejných financií by to nestačilo.
„Pravdepodobne sa budúca vláda pri konsolidácii verejných financií zvýšeniu DPH nevyhne,“ povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký.
Na porovnanie zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod na 20 percent malo do rozpočtu štátu priniesť navyše odhadom 185 miliónov eur. Vlani to však bolo menej, zrejme pre vratky DPH.
Ako vidia konsolidáciu
Poslanec KDH Anton Marcinčin hovorí, že bez ohľadu na to, kto bude vo vláde, bude zvyšovať dane. Kresťanskí demokrati aj SDKÚ by zvýšili niektoré nepriame dane vrátane majetkových.
Podľa Ondreja Mateja (SDKÚ) uvažujú nad celoslovenskou daňou z nehnuteľností, ktorou by sa na základe cenových máp zdanili majetnejší. Mestá a obce by ju vyberali naďalej, mali by však strop na jej výšku. Štát by sa tým vyhol riziku, že ak by zdvojnásobili daň obce, príjmy minú.
Smer nepriame dane podľa poslanca Jozefa Buriana neplánuje zvyšovať. Priestor vidí pri dani z príjmov. Chce zaviesť milionársku daň a viac zdaniť firmy so základom dane nad 30 miliónov eur.
