Čo nájdete v článku
Anonymous vyzvalo na protesty proti podpisu dohody ACTA.
Dohodu spochybňuje SaS, SDKÚ aj Smer.
Slovenské "nie" môže stopnúť celú dohodu.
Sporné ustanovenia dohody ACTA.
BRATISLAVA. Kým v piatok sa hackerská skupina Anonymous pridala k protestu Gorila, v sobotu a nedeľu útokom na stránku Vlády SR (vlada.gov.sk) protestovala proti začatiu ratifikačného procesu spornej Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) Slovenskom.
Skupina avizovala ešte v piatok večer, že v sobotu o 18. hodine zaútočí na vládne weby. Útok začal s asi hodinovým predstihom, hackeri zaútočili aj na web rokovania.sk, ktorý informuje o rokovaniach kabinetu.
Ratifikácia ACTA na Slovensku
Začiatkom budúceho týždňa (30. januára) budú o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) rokovať najvyšší predstavitelia ministerstva hospodárstva,slovenský preklad ACTA sa potom dostane do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k nemu najmenej 15 dní budú môcť vyjadriť úrady aj verejnosť,ministerstvo hospodárstva pripomienky vyhodnotí, čo môže trvať aj mesiac ,ACTA sa potom dostane na rokovanie vlády, pokiaľ ju kabinet schváli, podpísať ju môže člen vlády alebo náš veľvyslanec v Bruseli,takto podpísaná dohoda ešte nie je platná a musí prebehnúť jej ratifikácia v parlamente, na jej schválenie je potrebné nadpolovičná väčšina poslancov ,nevedno, či sa celý proces stihne do volieb, no dohoda je otvorená na podpis až do 1. mája 2013 .
Hodiny bol nefunkčný aj web Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre informačnú spoločnosť (informatizacia.gov.sk) a stránka vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela.
Nefunkčný bol mailový server vlády
Anonymous cez Facebook informovali, že útok potrvá najmenej do 20. hodiny, krátko pred ôsmou sa útoky zmiernili a všetky stránky boli dostupné.
Hackeri začali opätovne útočiť v sobotu krátko pred deviatou hodinou večer, útoky po polnoci utíchli a chvíľkami bola stránka vlády dostupná. Situácia sa úplne upokojila až v nedeľu nad ránom.
Okolo polnoci zo soboty na nedeľu prestal fungovať mailový server Úradu vlády.
Hovorkyňa Úradu vlády Ľubica Pilzová však vylúčila, že by prišlo k úniku citlivých údajov z vládnej siete.
Stránky mali byť znefunkčnené takzvanými DDoS útokmi, pri ktorých je dostupnosť stránok znemožnené veľkým počtom pripojení.
Hnutie Anonymous v piatok informovalo, že zaútočí aj na stránku ministerstva hospodárstva, neskôr však útok odložili.
"Aspoň kým nedostaneme oficiálne vyhlásenie o tom, že ministerstvo ACTA nepodporí,“ napísali na Facebook.
Napriek tomu mala počas útokov na weby Úradu vlády krátke výpadky aj internetová stránka ministerstva hospodárstva (economy.gov.sk).
Vyzvali na protesty
Počas útokov zverejnila Anonymous na YouTube vyše dvojminútové video, v ktorom vyzvala na protesty proti podpisu dohody ACTA v Čechách a na Slovensku.
„Keď sa vláda rozhodla prijať množstvo rôznych zákonov, v ktorých sme videli ich túžbu po finančnom zisku, ticho sme to pozorovali,“ zaznie vo videu.
„Nestačilo to a rozhodli sa podpísať dohodu ACTA. Bez nášho vedomia, bez vedomia svojho národa. ACTA pre nás znamená ďalšiu snahu ovládnuť doteraz najväčšie a najslobodnejšie médium. A preto musíme zakročiť,“ vysvetľuje hackeri dôvody, ktoré ich viedli k odstaveniu vládnych webov.
Video je nahovorené v češtine na pozadí záberov z piatkového protestu Gorila v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí.
Hackeri protest podporili odstavením stránok finančnej skupiny Penta a spoločností, ktoré skupina ovláda.
Liberáli dohodu spochybnili, nepáči sa SDKÚ ani Smeru
Krátko potom, čo Anonymous potvrdili útok na web vlada.gov.sk, vydala strana SaS na svojej internetovej stránke vyhlásenie.
„Máme vážne obavy, či ACTA neobmedzuje základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie,“ píše sa vo vyhlásení strany. „V tomto prípade SaS nepodporí schválenie zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente.“
Protest proti spornej protipirátskej dohode ohlásila Anonymous potom, čo v piatok ministerstvo hospodárstva pod vedením Juraja Miškova (SaS) potvrdilo začiatok ratifikačného procesu dohody na budúci týždeň.
Miškovova hovorkyňa Daniela Piršelová však dodala, že minister je proti súčasnej podobe dohody ACTA. „Nepodporí nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca,“ vysvetlila.
Súčasná podoba dohody ACTA sa nepáči ani SDKÚ a Smeru, čo ich predstavitelia v piatok potvrdili denníku SME.
Europoslanec: Tlačí sa na unáhlené prijatie
Vo štvrtok 26. januára podpísalo dohodu ACTA 22 z 27 členských krajín Európskej únie, viaceré z nich budú musieť ešte dohodu ratifikovať v národných parlamentoch.
Slovensko dohodu nepodpísalo, pretože najprv o nej musí rokovať vláda a musí ju schváliť aj parlament.
Aby dohoda platila v Európskej únii, musia ju schváliť všetky členské krajiny aj Európsky parlamente.
Spravodajca správy o dohode ACTA v Európskom parlamente, francúzsky socialista Kader Arif, vo štvrtok odstúpil z tejto pozície s vysvetlením, že sa „tlačí na unáhlené prijatie dohody bez diskusie s občianskou spoločnosťou.“
Najväčšie problémy v dohode ACTA
ACTA podľa odporcov ohrozí slobodu, obmedzí dostupnosť softvérov, či vyvolá šikanu na hraniciach.
1. Šikana na hraniciach
Colníci môžu na hraniciach skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny. Pôvodne to malo byť povinné, po novom je to len možnosť, ktorú štáty môžu ale nemusia prijať.
2. Stránky v ohrození
Prevádzkovatelia internetu nebudú môcť na svojich severoch skladovať ani voľné programy, ktoré umožňujú prístup k médiám s autorskými právami. V ohrození by sa tak mohli ocitnúť mnohé stránky, ktoré ponúkajú bezplatné programy.
3. Koniec bezplatných prehrávačov
Každé CD a DVD by malo mať ochranu proti kopírovaniu. Tieto médiá by sa však nedali prehrať pomocou bezplatných softvérov, čo môže obmedziť napríklad užívateľov Linuxu.
4. Mimo dozoru
Dohoda vzniká už od roku 2006, no v tajnosti. Podrobnosti nevedeli ani poslanci krajín, ktoré o ňom rokovali. Až v roku 2008 o ňom písali WikiLeaks, verejnosť sa o ACTA oficiálne dozvedela začiatkom roka 2010. Koncom roka bol zverejnený konečný text dohody.
5. Odpojení od webu
S tajnosťami okolo vzniku zmluvy súvisia aj mnohé zmeny v nej. Autori napríklad ustúpili od plánu, podľa ktorého by užívateľa, ktorý opakovane zverejňuje dielo bez povolenia, mohli odpojiť od internetu. Prišiel by tak aj o maily či osobnú komunikáciu. Proti tomuto opatreniu sa postavila Európska únia.
Matúš Krčmárik
