Európsku úniu rozdelila fiškálna únia. Dodržiavať prísne rozpočtové pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby krajiny nehromadili dlhy, ako to bolo doteraz, sa zaviazalo 25 z 27 krajín. Mimo ostávajú Veľká Británia a Česko.
Medzivládna fiškálna únia však podľa analytikov prináša málo nového, veľa bude závisieť od interpretácie a od toho, aké prísne budú Európska komisia a členské krajiny.
Radičová čakala menej
Fiškálna dohoda zavádza dlhovú brzdu a obmedzenie deficitov. Dlhová brzda však nemusí byť zakotvená v ústave, aká bola prvotná predstava. Zavádza automatické sankcie pre štáty, ktoré budú mať schodok nad tri percentá HDP.
Slovenská premiérka Iveta Radičová je spokojná, že s týmito prísnymi pravidlami sa stotožnilo až 25 krajín. „Dopadlo to lepšie, ako som predpokladala, 25 krajín je silný výsledok,“ povedala novinárom. Na dohodu pozitívne zareagovali aj trhy.
Analytik z bruselského Centra pre štúdium európskych politík (CEPS) Piotr Kaczynski hovorí, že nás teraz čaká náročná ratifikácia dohody a ani potom nie je výsledok istý.
„Ak tie najväčšie krajiny nerešpektujú pravidlá, ani menšie ich nerešpektujú. Dnešná situácia je priamym dôsledkom toho, ako Francúzsko a Nemecko porušovali pravidlá Paktu stability a rastu v roku 2002,“ hovorí Kaczynski.
Analytik ekonomického think-tanku Bruegel Zsolt Darvas si myslí, že fiškálny pakt nebude efektívny, ale bude fungovať lepšie než Pakt stability a rastu najmä pre automatické sankcie.
„Hlavný prínos dohody je politický. Nemecko dosiahlo to, čo chcelo, aby upokojilo verejnú mienku, a skôr bude ochotné zvýšiť finančné záruky,“ hovorí Darvas.
Merkelová by nežalovala
Prvý problém dohody je vzájomná žaloba členských krajín pri nedodržiavaní rozpočtových pravidiel. Tie budú podávať žaloby na Európsky súdny dvor.
Pôvodne to mala robiť Európska komisia, keďže ide o medzištátnu zmluvu, nebolo to možné. Členské krajiny nemusia byť objektívne. Môžu mať problém podať žalobu na spriatelenú krajinu alebo si naopak môžu robiť napriek s krajinou, s ktorou vedú spor.
Navyše Briti môžu (a euroskeptici k tomu tlačia britského premiéra) úplne zablokovať úlohu Európskeho súdneho dvora v dohode 25 štátov, ak sa im bude zdať, že poškodzuje ich záujmy.
Sama nemecká kancelárka Angela Merkelová na otázku novinára magazínu Economist, či si vie predstaviť, že by žalovala Francúzsko, odpovedala, že si to „neviem predstaviť“.
Druhý problém sú výnimky. Pakt umožňuje dočasnú výnimku z uplatňovania sankcií pri „vážnej kríze“. Darvas hovorí, že o tom, čo je vážna kríza, rozhodne Európska komisia.
Tá by tiež mala určiť každej krajine, dokedy (v strednodobom horizonte) má dosiahnuť polpercentný štrukturálny deficit. Sankcie budú nasledovať, ak sa krajiny výrazne odklonia od cieľov.
Pre južanské krajiny v kríze by to mohol byť problém. Analytici sa obávajú, že dohoda bude udržiavať nekonečný cyklus úsporných opatrení, ktorý nakoniec narobí viac škody než úžitku.
Nič sa nemení
Problém číslo tri je nízky význam dohody. Experti konštatujú, že v nej nie je oproti súčasnej európskej legislatíve takmer nič nové.
Jeden z diplomatov ju pre Economist označil za „dôležité rozptýlenie“ a jeden z europoslancov povedal, že sa posunula od „škodlivosti k bezvýznamnosti“.
Politici by sa mali podľa analytikov venovať najmä dohode s krachujúcim Gréckom a zvýšeniu záruk v eurovale.
Čo dohodli európski lídri?
1.K fiškálnej únii sa pridalo 25 krajín
K novým rozpočtovým pravidlám sa pridalo 25 z 27 krajín Európskej únie. Nepridali sa Briti a Česi, ktorí si nechali priestor na to, aby ešte mohli rozhodnutie zmeniť.
Prísne rozpočtové pravidlá majú donútiť krajiny, aby nehromadili dlhy, preto zavádzajú dlhovú brzdu (strop 60 percent HDP) či štrukturálny deficit pol percenta HDP.
Fiškálna únia má začať platiť v januári budúceho roka, ak ju ratifikuje aspoň dvanásť krajín eurozóny. Sankcia za porušenie pravidiel je najviac 0,1 percenta HDP krajiny. Udelí ju Európsky súdny dvor po žalobe inej členskej krajiny. Štáty mimo eurózony pozvú aspoň raz do roka na summit, kde sa bude rozhodovať o fiškálnom pakte.
2. Trvalý euroval skôr
Trvalý euroval v hodnote 500 miliárd eur začne platiť o rok skôr, než bolo v pláne, teda v júli tohto roka. Popri ňom bude ešte pol roka existovať dočasný euroval (440 miliárd eur).
3. Podpora pre zamestnanie mladých
V Európe je vyše 23 miliónov nezamestnaných a miera nezamestnanosti v eurozóne je rekordná (10,4 percenta). Európska komisia sľúbila 82 miliárd eur presmerovať na projekty, ktoré podporia zamestnanosť a rast. Hovorí sa o podpore stáží či výmenných programov alebo pracovných miest v „zelenej ekonomike“.
Ela Rybárová
Orbán už parlament nechce
Maďarsko súhlasilo, rozpočtová prísnosť sa naň ešte nevzťahuje.
BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Zložitým vývojom vo vzťahu k fiškálnej únii prešiel maďarský premiér Viktor Orbán.
Podľa viacerých zdrojov vrátane jeho slovenskej kolegyne Ivety Radičovej bol Orbán na úniovom summite v decembri jediný, čo jednoznačne vyhlásil, že sa jeho krajina k dohode nepripojí.
Druhý deň to popieral a tvrdil, že o pripojení Maďarska najprv musí rozhodnúť budapeštiansky parlament. Domácu opozíciu kritizujúcu jeho odmietavé stanovisko Orbán nazval nezodpovednou.
„Do akého dobrodružstva to chcete krajinu vmanévrovať“, povedal v parlamentnej diskusii na jej adresu.
Na summite v pondelok už Orbán na rozhodnutie parlamentu nečakal a potvrdil áno. Za to, že argumenty prevážili v prospech pripojenia sa k dohode, môže „bravúrny výkon maďarskej diplomacie,“ vysvetľoval médiám na tlačovke v Bruseli.
Vďaka nej sa podľa premiéra súčasťou konečnej dohody stalo aj to, že sa prísne rozpočtové pravidlá na nečlenské štáty eurozóny, teda aj na Maďarsko, začnú vzťahovať až potom, čo tiež zavedú euro.
Medzi vlastné úspechy tiež pripísal, že dohoda nehovorí o harmonizácii daní členských krajín únie.
Po summite v decembri noviny index.hu vypočítali, že by Maďarsko nové rozpočtové pravidlá nedokázalo splniť. Tie totiž požadujú okrem maximálneho trojpercentného deficitu aj maximálny polpercentný štrukturálny deficit.
Ten však za minulý rok podľa úniových výpočtov dosiahol v Maďarsku päť percent, desaťnásobok požadovanej hodnoty.
Peter Morvay
Sankcia za deficit hrozí aj Slovensku
Nová vláda musí Brusel presvedčiť, že vie nájsť rozumný spôsob, ako bude znižovať deficit.
BRATISLAVA. Bez ohľadu na to, kto na Slovensku zostaví po marcových voľbách novú vládu, mal by presvedčiť Brusel, že vie, ako dostať deficit verejných financií pod tri percentá HDP do roku 2013. A potom ešte nižšie.
„Určite hrozí Slovensku sankcia, ak nová vláda do leta neprijme jasné opatrenia,“ potvrdil v utorok štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Sankcia je vo výške 0,2 percenta HDP, čo je okolo 150 miliónov eur. Bola by len o niečo nižšia, než malo štátu vlani priniesť navyše zvýšenie DPH z 19 na 20 percent.
Kontrola príde v lete
Pred úlohou dostať deficit pod tri percentá stojí väčšina krajín Európskej únie. Belgicko, Taliansko či Poľsko ju majú splniť už v tomto roku.
Rokom 2013 sa šetrenie pre nás nekončí, deficit musíme postupne znížiť pod 0,5 percenta HDP, teda vyrovnane hospodáriť. Brusel má pritom na mysli takzvaný štrukturálny deficit, ktorý je očistený o cyklické a o jednorazové vplyvy.
Odráža teda to, ako vláda míňa či šetrí. Vlani dosiahol tento ukazovateľ asi štyri percentá, pričom celkový deficit bol 4,6 percenta.
„Zmluva núti členské krajiny, aby toto zlaté pravidlo, ktoré má zamedziť rýchlemu zadlžovaniu, bolo premietnuté do národných legislatív,“ povedal zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko. Slovensko má však už ústavný zákon o dlhovej brzde.
Žiadajú rozumné škrty
Lenže európski lídri sa na pondelkovom summite dohodli, že nechcú hocijaké škrty. Ozdravné balíčky majú pomôcť krajinám obnoviť ich hospodársky rast a podporiť zamestnanosť, najmä u mladých ľudí.
Slovensko by podľa ekonóma Tatra banky Juraja Valachyho malo zmeniť štruktúru výdavkov a príjmov rozpočtu a pokračovať v reformách.
Marianna Onuferová
Autor: Z Bruselu od našej redaktorky Ely Rybárovej
