Dohoda, proti ktorej brojí aj hnutie Anonymous, môže padnúť na nesúhlase jedného štátu alebo europarlamentu.
BRATISLAVA, BRUSEL. Hlasy proti spornej medzinárodnej Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) začínajú na Slovensku silnieť.
Aj keď väčšina politických strán jej podporu zatiaľ jednoznačne nevylúčila, niektorí ich poslanci ju odmietajú podporiť. Ide napríklad o Martina Poliačika z SaS či Ľudovíta Kaníka z SDKÚ. Dohodu otvorene kritizujú aj Kaníkovi spolustraníci Miroslav Beblavý a Ivan Štefanec.
ACTA by mohla zaviesť šikanu na hraniciach, znížiť dostupnosť generík či multimediálnych prehrávačov.
Kaník: Je to cesta do pekla
ACTA sa tento týždeň dostane do pripomienkového konania, ktoré potrvá najmenej dva týždne.
Potom o nej bude hlasovať vláda, tam sa však pravdepodobne dostane až po voľbách. Ak ju čo i len jedna krajina neprijme, nebude platiť nikde v Európskej únii.
Slovensko patrí k piatim členom únie, ktorí dohodu zatiaľ nepodpísali.
Kaník na svojom blogu naznačuje, že ACTA „nebadane a systematicky oberá ľudí o slobodu“. Dohoda podľa neho síce sleduje ušľachtilý cieľ, ktorým je boj proti falšovaniu tovaru vrátane toho digitálneho, no dobrými úmyslami si podľa Kaníka dláždi cestu do pekla.
Kaník je presvedčený, že rovnaký názor majú viacerí poslanci SDKÚ.
Strana zatiaľ oficiálny postoj nezverejnila, podobne ako SaS dohodu analyzuje. Dnes by sa mala k ACTA vyjadriť aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
Ak by sa stretlo veľa nápadov pri pive, debatovali by, ako sa dostať medzi čo najviac ľudí, píše Miro Šifra.
Čítajte komentár (piano) >>
Smer dohodu odmietol
Dohodu jednoznačne odmietol Smer. „Máme vážny problém s podporou tejto zmluvy,“ povedal šéf Smeru Robert Fico.
„Za tento text by sa nemuseli hanbiť ani čínski komunisti,“ myslí podpredseda Smeru Peter Kažimír.
Fico pripomenul, že ACTA by mala aj sociálne dosahy. „Prakticky by zastavila počúvanie hudby, pozeranie filmov, dnes totiž málokto má na to, aby si kúpil dévedéčko či cédečko v obchode,“ povedal šéf Smeru.
Dodal, že tým neschvaľuje nelegálne sťahovanie hudby. „Inak sa na to pozeráte u nás a inak v krajine, kde sú platy tri- či štyritisíc eur.“
Štrasburg je neistý
Ak by však Slovensko protipirátsku dohodu schválilo, môže ju ešte zastaviť Európsky parlament.
Minulý týždeň sa vzdal funkcie parlamentný splnomocnenec pre dohodu ACTA, socialistický europoslanec Kader Arif. „Tlačí sa na unáhlené prijatie dohody bez diskusie s občianskou spoločnosťou,“ vysvetlil rozhodnutie Arif.
Sociálni demokrati ani liberáli v europarlamente dohodu ACTA nepodporujú, tvrdí slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer).
Pripúšťa však, že dohoda by nakoniec mohla byť schválená. „Ale ak verejnosť ešte viac pritvrdí, možno sa podarí presadiť zmeny,“ povedala. Sama bude hlasovať proti súčasnému zneniu dohody.
ACTA odmieta aj europoslanec Sergej Kozlík (HZDS). „Vyvoláva priveľa sporných otázok.“
Kriticky sa na adresu dohody vyjadril aj europoslanec Jaroslav Paška (SNS), ktorý je však zaradený vo frakcii Európa slobody a demokracie, ktorá má len 33 europoslancov.
Anonymní hackeri útočili hlavne večer
Digitálne útoky slovenských Anonymous zatiaľ nespôsobili úniky informácií.
BRATISLAVA. Zatiaľ najhlasnejšie nie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) znie od hactivistou zo skupiny Anonymous. Na protest proti dohode zaútočila napríklad na stránky Úradu vlády, vládnych splnomocnencov, ale aj ministerstiev vnútra, financií a spravodlivosti.
Od ministrov žiadajú jednoznačné stanovisko, že protipirátsku dohodu nepodporia.
Anonymous na Slovensku zatiaľ nevyužívajú tvrdé hackerské praktiky, ktorými by prenikali do vládnych sietí a získavali citlivé údaje. Samotný Úrad vlády včera potvrdil, že útoky nespôsobili „žiadne priame škody ani úniky informácií“.
Na protest využívajú takzvané DDoS útoky, ktorými stránky odstavia. Počas útokov sa totiž na servery pripájajú stovky až tisícky používateľov v jednej sekunde a tie pod záťažou kolabujú.
K DDoS útokom sa môže pridať prakticky ktokoľvek, čo má vystihovať ideológiu Anonymous. Sami totiž odmietajú zužovanie hnutia len na určitý okruh ľudí a tvrdia, že Anonymous „sme my všetci“.
Napriek tomu v rámci hnutia pôsobí úzka skupina hackerov, ktorí zvládajú aj náročnejšie útoky a prieniky do zabezpečených sietí. Ako sami priznávajú, stránky odstavujú zámerne večer alebo mimo pracovného času, aby minimalizovali dosahy na bežných ľudí.
V zahraničí Anonymous bránili útokmi stránku WikiLeaks, ktorá zverejnila americké diplomatické depeše, útokmi podporili aj demonštrácie v Egypte a Tunisku. Demonštrantov sa zastali aj na Slovensku, keď parlamente oznámil podanie trestného oznámenia na organizátorov Protestu Gorila.
Anonymous stáli aj za útokmi na stránky amerických vládnych agentúr potom, čo FBI zastavila prevádzku servera Megaupload.com a zatkla jeho zakladateľov. Web ponúkal možnosť sťahovania hudby, filmov či softvéru.
Adam Valček
