BRATISLAVA. Nedáva vám zamestnávateľ stravné lístky? Podľa skúseností právnikov a inšpektorov práce nejde až o také nezvyčajné prípady. Sú ľudia, čo sú bez stravných lístkov aj vyše roka.
„Ide o často sa vyskytujúci nedostatok na strane zamestnávateľa,“ povedal Igor Holéczy, hovorca Národného inšpektorátu práce.
Popri podnetoch týkajúcich sa nevyplatenia mzdy, nevyplácania nadčasov a skončenia pracovného pomeru patria podnety týkajúce sa stravovania, respektíve neposkytnutia stravných lístkov medzi najčastejšie.
V článku sa dočítate:
Jedno musí, druhé nie
Ako napísať podnet na inšpektorát práce
Sťažovať sa dá aj tajne
Kedy máte nárok na stravné
Firma potrebuje súhlas
Zamestnávateľ je oprávnený zrážať zamestnancovi zo mzdy príspevok na stravovanie len s jeho súhlasom.
Fakty o gastrolístkoch
Firmy svojim zamestnancom kupujú najčastejšie gastrolístky v hodnote 3 eurá, nasleduje hodnota 2,85, potom 3,80; 3,60 a 3,30 eura. Najvyššie hodnoty kupujú firmy v Bratislave, Senci a v Košiciach. Naopak, najnižšie hodnoty poskytujú zamestnávatelia na Kysuciach a Orave, v okresoch Lučenec, Detva a Čadca. Živnostníci si objednávajú gastrolístky v hodnote 3,80 eura, bez ohľadu na región.
Zdroj: Le Cheque Dejeuner
„Ak zrazí príspevok bez poskytnutia stravy alebo stravného lístka, môže ísť o bezdôvodné obohatenie,“ hovorí advokátka Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Zamestnanec bude mať nárok na vydanie neprávom zrazenej časti príspevku. Musí si ho však uplatniť na súde. Môže využiť aj zrýchlené konanie – podať na zamestnávateľa takzvaný platobný rozkaz. Oprávnené žalovanie spravidla vedie k výsledku v prospech zamestnanca, platí sa však zaň súdny poplatok.
Nie je to trestný čin
Zamestnanec v tomto prípade nemá v rukách také silné tromfy ako v prípade nevyplatenia mzdy. To sa podľa slovenského práva považuje za trestný čin.
„Nakoľko zabezpečenie stravovania a ani príspevky na stravovanie na základe výkladu zákona nie je možné považovať za mzdu, neposkytnutie stravy alebo stravných lístkov sa v súčasnej platnej legislatíve nebude považovať za trestný čin,“ povedala Babiaková.
Stravovanie bez noviniek
V nároku zamestnancov na stravu sa v tomto roku nič podstatné nezmenilo. Zamestnávateľ je stále povinný poskytnúť jedno teplé jedlo denne a preplatiť z neho najmenej 55 percent. Ak vydáva zamestnancom gastrolístky, musia mať hodnotu aspoň 2,85 eura.
Gastrolístky u nás dostáva vyše 750tisíc ľudí. Firmy, ktoré ich predávajú, hovoria, že predaj kupónov bol vlani o niečo nižší.
„Zanikla časť menších firiem a u najväčších odberateľov v štátnej správe i v súkromnom sektore sa znížil počet zamestnancov,“ hovorí Štefan Petrík, riaditeľ spoločnosti Le Cheque Dejeuner. Ťažkosti mali vlani aj živnostníci.
Hodnota gastrolístkov však zostala oproti predchádzajúcemu roku rovnaká, prípadne sa mierne zvýšila. Igor Gnap, riaditeľ spoločnosti Vaša Slovensko vidí dôvod aj v minuloročnom zavedení odvodov na príspevky zo sociálneho fondu.
„Firmy preto uprednostňujú zvýšenie hodnoty stravných lístkov a príspevku na stravovanie, ktoré odvodom nepodlieha,“ hovorí Gnap.
Jedno musí, druhé nie
Pri práci na zmeny firma musí zabezpečiť jedno jedlo denne. Druhé dať môže, ale nemusí. Na otázky odpovedá advokátka Katarína Babiaková z bnt
Pracujem v sobotu od 8. do 12. hodiny, teda štyri hodiny. Mám za tento deň nárok na gastrolístok?
Na stravovanie má nárok zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v jednej zmene dlhšie ako štyri hodiny. Na stravný lístok nemáte nárok.
Do ktorého dňa musí zamestnanec dostať stravné lístky na daný mesiac?
Zákon neustanovuje žiadnu lehotu na poskytnutie stravných lístkov. Zamestnávateľ by mal zamestnancom vydávať stravné lístky vždy vopred na daný mesiac v prvý deň mesiaca. Po dohode so zamestnancom však napríklad aj spolu s výplatnou páskou.
Mám skrátený pracovný úväzok, zamestnávateľ mi gastrolístky nedáva, vraj na to nemám nárok. Naozaj?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravovanie, respektíve stravný lístok zamestnancovi, ktorý v jednej pracovnej zmene vykonáva prácu dlhšie ako štyri hodiny, bez ohľadu na jeho úväzok.
Pracujem v 12-hodinových zmenách. Je to striedavo denná a nočná zmena a necelé dva dni voľna. Na koľko stravných lístkov mám nárok?
Zamestnanec má nárok na stravovanie, respektíve stravnú poukážku, ak jeho práca v jednej pracovnej zmene trvá dlhšie ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže poskytnúť ktorémukoľvek zamestnancovi, ktorého zmena trvá viac ako 11 hodín, ďalšie stravovanie, prípadne ďalší lístok. Jeho povinnosťou to však nie je.
Pracujem v 12-hodinových zmenách. Zamestnávateľ nám dáva len jeden lístok na stravu s tým, že pracujeme 11 hodín a hodinu máme prestávku. Je to tak správne?
Na jeden lístok máte zákonný nárok, druhý vám firma, pri práci dlhšej ako 11 hodín, dať môže, ale nemusí.
Pracujem striedavo v dennej a nočnej zmene. Môže firma kombinovať stravovanie v jedálni (cez deň) s gastrolístkami (v noci)?
Ak zamestnávateľ organizačne nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnej jedálni, môže poskytnúť stravné poukážky. Kombinácia týchto spôsobov je možná.
Odpracujem dva dni po 12 hodín. Potom si nadčas vyčerpám tak, že si zoberiem deň náhradného voľna. Dostanem za tento deň gastrolístok?
Stravovanie alebo stravné poukážky sa poskytujú len počas reálneho výkonu práce v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri čerpaní náhradného voľna za nadčas zamestnancovi stravné nepatrí.
Robím počas soboty a zamestnávateľ nám nedáva stravné lístky. Pritom odpracujeme 7,5 hodiny. Vraj je sobota platená v nadčase, a tak nám stravné lístky nepatria?
Ak zamestnanec vykonáva prácu v jednej zmene dlhšie ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný mu zabezpečiť stravovanie, prípadne poskytnúť lístok. A to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o nadčasovú prácu, alebo nie.
Na materskej dovolenke som zistila nezrovnalosti v stravných lístkoch. Koľko mesiacov dozadu mám nárok žiadať od zamestnávateľa stravné lístky?
Ak zamestnávateľ neposkytol stravné lístky v riadnej hodnote, prípadne vôbec, ale časť zamestnancovho príspevku na stravovanie mu zrazil, mohlo by ísť o jeho bezdôvodné obohatenie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej lehote, ktorá plynie od okamihu, keď ste sa o nezrovnalostiach mali možnosť dozvedieť.
Ako napísať podnet na inšpektorát práce
Aby inšpektori práce mohli začať kontrolu u zamestnávateľa, musia dostať podnet. Čo v ňom nesmie chýbať?
Záhlavie: Do záhlavia uveďte svoje meno a kontaktné údaje, ak chcete dostať podrobné informácie o výsledku kontroly vo firme vášho zamestnávateľa. Ak ich neuvediete, podnetom sa inšpektorát síce bude zaoberať, ale výsledok sa nedozviete.
Adresát: List adresujte tomu inšpektorátu práce, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, respektíve prevádzku, proti ktorej smeruje podnet.
O čo ide: Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka a proti komu smeruje. Netreba zabudnúť na presnú adresu firmy a jej sídlo, respektíve prevádzku, proti ktorej smeruje podnet.
Stáva sa, že nespokojní zamestnanci sa v zápale rozpíšu o všetkých krivdách a zabudnú uviesť meno a adresu firmy.
Porušenie predpisov: V predmete podania treba konkretizovať, v čom zamestnávateľ nedodržiava právne predpisy a čo by pisateľ podnetu chcel svojím podaním dosiahnuť. Ak z podnetu nie je jednoznačne zrejmé, akej veci sa týka, inšpektor vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil.
Prílohy: Inšpektoráty odporúčajú pripojiť aj kópie dokladov, ktoré sa týkajú podnetu a sú k dispozícii .
Podpis: Ak si to neprajete, firma nebude vedieť, kto k nej kontrolu poslal. Nemusíte súhlasiť s tým, aby sa pri výkone inšpekcie práce zverejnila u zamestnávateľa vaša totožnosť.
Zdroj: Inšpektoráty práce
Sťažovať sa dá aj tajne
Ak na inšpektorát práce podáte podnet, kontrola príde do mesiaca.
Máte problém s firmou, v ktorej pracujete? Nie vždy je jednoduché domáhať sa všetkých svojich nárokov. Najmä v prípade, ak majiteľ či šéf nie sú veľmi ústretoví a každý zamestnanec, ktorý sa sťažuje, ostane pred bránou firmy s výpoveďou v ruke. To ďalších odvážlivcov často odradí.
Možností, ako riešiť spor so zamestnávateľom, je viac. Ak si netrúfate osloviť zamestnávateľa, sú tu ešte odbory či aspoň zamestnanecká rada, alebo zamestnanecký dôverník. Ak nepochodíte, ďalšou z možností je inšpektorát práce.
Anonymné podnety
Inšpektoráty práce konajú aj na základe anonymných podnetov. V posledných rokoch je ich pomer okolo 20 percent zo všetkých podnetov. Inšpektoráty práce sa nimi zaoberajú len vtedy, ak sú dostatočne konkrétne na to, aby bolo možné identifikovať zamestnávateľa. Treba tam uviesť jeho prevádzku a základný problém, ktorý má byť predmetom inšpekcie práce. Ak podnet podáte anonymne, výsledok kontroly sa nedozviete.
Ten poskytuje poradenstvo a takisto rieši podnety, s ktorými sa naň nespokojní zamestnanci obracajú. „Podnet možno podať aj anonymne,“ povedal Igor Holéczy, hovorca Národného inšpektorátu práce.
Takéto podnety inšpektorát prešetrí rovnako ako ostatné podnety. „Musí však byť zrejmé, akej veci sa podnet týka a proti komu smeruje,“ doplnil Holéczy. Firma teda nemusí vedieť, kto k nej poslal kontrolu.
Inšpektori sú viazaní mlčanlivosťou a neoznamujú firme ani dôvod, z akého prišli na kontrolu. Kontrolujú zvyčajne viac vecí naraz, zistiť pravú príčinu kontroly nie je jednoduché.
Rozdiel je však v tom, že pri anonymnom podnete nemôže inšpektor informovať toho, kto podnet podal, o výsledkoch kontroly.
Kontroly sa končia pokutami veľmi často. Ak sa nedostatky zistia pri kontrole na základe podnetu, tak skoro vždy.
Kedy máte nárok na stravné
Stravné lístky alebo gastrolístky by mal zamestnanec dostať za každý odpracovaný deň. Musí však odpracovať aspoň štyri hodiny.
1. Kedy
Ak zamestnanec odpracoval počas pracovného dňa viac ako štyri hodiny, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť mu jedno teplé jedlo s nápojom denne.
Ak mal dovolenku, bol doma chorý alebo po troch hodinách v práci odišiel k lekárovi, nárok na stravné za daný deň nemá.
Takisto nemá nárok na stravu od zamestnávateľa napríklad v prípade, že pracuje na dohodu alebo na kratší úväzok a cez deň odpracuje štyri hodiny a menej.
Ak odpracoval v jeden deň viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemusí zabezpečiť ďalšie teplé jedlo.
2. Kde
Zamestnávateľ má poskytovať stravu priamo na pracovisku alebo aspoň v jeho blízkosti.
Môže ísť o vlastné stravovacie zariadenie (jedáleň priamo vo firme), môže ísť o stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa (na obed chodíte do jedálne inej firmy) alebo môže firma pre zamestnancov zabezpečiť stravovanie prostredníctvom iných subjektov.
V prvých dvoch prípadoch dostane zamestnanec zvyčajne stravné lístky, ktoré platia len vo firemnej jedálni či na inom dohodnutom mieste. V ostatných prípadoch, keď také zariadenie nemá, dostane zamestnanec stravovacie poukážky (tzv. gastrolístky), ktoré platia v rôznych reštauráciách či stravovacích zariadeniach, prípadne v obchodoch.
3. Koľko
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prispieť na stravu sumou vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, zvyšok si dopláca zamestnanec.
Stanovené je aj maximum, koľko môže firma za obed zaplatiť. Podľa opatrenia ministerstva práce sa na účely stravného používa suma stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ktoré trvajú 5 až 12 hodín. To je v súčasnosti 3,80 eura (rovnako ako vlani).
Zákonník práce neukladá zamestnávateľovi automaticky povinnosť poskytovať zamestnancovi stravné vo výške 3,80 eura. Iba hovorí, že zamestnávateľ prispieva na stravné svojich zamestnancov najviac 55 % tejto sumy, čo je 2,09 eura.
Môže prispievať menej a teda môže poskytovať stravné aj v nižšej nominálnej hodnote.
To však neplatí v prípade, ak zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky, takzvané gastrolístky. V takom prípade hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného teda 2,85 eura. Gastrolístok od zamestnávateľa nižšiu hodnotu mať nesmie.
Zamestnávateľ môže na stravu prispievať aj viac ako 55 percentami a to zo sociálneho fondu.
4. Hotovosť
Vo výnimočných prípadoch môže zamestnanec namiesto stravných poukážok či gastrolístkov dostať finančný príspevok najmenej 55 % z ceny jedla.
Najčastejšie je to vtedy, ak zamestnancovi strava zo zdravotných dôvodov nevyhovuje, musí však mať potvrdenie od špecializovaného lekára.
5. Špeciálne prípady
Počas sviatkov, dovolenky či práceneschopnosti nevykonávate žiadnu prácu, teda podľa zákona nárok na stravné lístky nemáte.
Zamestnávateľ sa však môže rozhodnúť, že budete mať nárok na stravu aj za tieto dni.
Špeciálne podmienky môže rozšíriť aj na iných ľudí, zvyčajne bývalých zamestnancov na dôchodku, učňov či ašpirantov.
6. Živnostníci
Náklady na stravné si môžu živnostníci zahrnúť do nákladov. Za každý odpracovaný deň si môžu uplatniť stravné v takej výške, aká sa poskytuje aj zamestnaným osobám pri pracovnej ceste, ktorá trvá 5 až 12 hodín, teda 3,80 eura.
Stravné ako daňovo uznateľný náklad treba preukázať – buď kúpenými stravnými poukážkami od stravovacej spoločnosti, alebo bločkami, prípadne faktúrami z reštaurácie či zo stravovacieho zariadenia.
Ak je na bločku z reštaurácie vyššia suma, do nákladov si môže dať len 3,80 eura na deň.
Ak je živnostník zároveň zamestnancom, stravné si môže uplatniť iba raz.
Zdroj: Zákonník práce, jpa
