Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Po politických sporoch s Bruselom teraz musí Budapešť bojovať aj o eurofondy.
Potom, čo Európska komisia začala právne konania pre obavy o nezávislosť centrálnej banky a súdov, v stredu prvýkrát v histórii navrhla štátu Európskej únie zastaviť významnú časť eurofondov - kohézne fondy.
Pre nadmerný deficit, ktorý sa Maďarsku nedarí znižovať, komisia chce krajine od januára budúceho roka zastaviť 495 miliónov eur z eurofondov. Budapešť má šancu na zvrátenie trestu do konca roku, ak podnikne kroky na zníženie deficitu a dlhu.
Inak príde celkom o 29 percent z eurofondov na budúci rok. Návrh na pozastavenie peňazí ešte musí odobriť 26 ostatných krajín únie.
Nadmerný deficit mali roky „Tento bezprecedentný krok nasleduje po opakovaných varovaniach pre Maďarsko, aby sa viac snažilo odstrániť nadmerný deficit krajiny a po následnom neprijatí primeraných opatrení,“ píše sa v rozhodnutí komisie.
Krajiny v únii musia udržiavať deficit verejných financií pod stropom troch percent a dlh krajiny pod úrovňou 60 percent alebo dostatočne znižovať dlh smerom k tejto hranici.
Stop pre eurofondy
Maďarsku navrhujú na budúci rok zastaviť 495 miliónov eur v eurofondoch (konkrétne kohézne fondy – na projekty v oblasti dopravy a životného prostredia). Ide o 29 percent eurofondov na rok 2013 pre krajinu a 0,5 percenta HDP krajiny. Na nápravu nadmerného deficitu má Budapešť čas do 1. januára 2013.
Maďarsko malo nadmerný deficit už odvtedy, čo vstúpilo do únie v roku 2004. Konanie pre nadmerný deficit proti Maďarsku viedol Brusel podľa maďarských médií najdlhšie v histórii únie.
„Termín na odstránenie deficitu sa už dvakrát posunul, celkovo o tri roky. Toto rozhodnutie treba považovať za motiváciu na nápravu, nie za trest,“ povedal eurokomisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn.
Problémy s nadmerným deficitom v čase krízy majú viaceré krajiny únie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič však hovorí, že Maďarsko bola „jediná krajina, ktorá nereagovala pozitívne na výzvu komisie“ z decembra pre päť krajín únie, aby nadmerný deficit odstránili.
Maďarsko zároveň nie je členom eurozóny, a tak mu nehrozia nové sankcie podľa balíka šiestich opatrení na posilnenie hospodárskeho riadenia. Komisia sa teda dohodla, že trestom bude čiastočné zmrazenie eurofondov.
Maďarsko tvrdí, že jeho rozpočet je v prebytku, ale komisia mu vyčíta, že opatrenia na naplnenie rozpočtu boli len jednorazové, a preto ich nemôže brať do úvahy.
Šefčovič: Nebude to ľahké V Bruseli dúfajú, že Budapešť problém vyrieši do stanoveného termínu 1. januára budúceho roka, no podľa Šefčoviča to „v Maďarsku nebude ľahká diskusia“.
To, že to nebude jednoduché, naznačuje aj reakcia maďarskej vlády. Zo spoločného stanoviska hovorcu vlády a premiéra podľa maďarskej agentúry MTI vyplýva, že rozhodnutie je podľa nich „neopodstatnené, nezaslúžené, z právneho hľadiska sporné a odporujúce duchu základnej zmluvy únie“.
„Návrh sa usiluje stanoviť sankcie na základe v budúcnosti predpokladanej udalosti,“ uvádzajú. Maďarský minister financií naznačil, že situáciu vyriešia v termíne.
Budapešť sa v zlej ekonomickej situácii zatiaľ neúspešne snaží dohodnúť na finančnej pomoci s Medzinárodným menovým fondom a úniou.
Európska únia dáva na eurofondy, ktoré majú podporovať hospodársky rozvoj v chudobnejších krajinách únie, značnú časť rozpočtu. V ďalšom päťročnom období od roku 2014 by prvýkrát mali eurofondy tvoriť najväčšiu časť jej výdavkov a preskočiť so 40 percentami poľnohospodárstvo.
IP-12-161_EN
