Londýn. Ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) vytvorila nový index, ktorý meria relatívnu zraniteľnosť 19 krajín strednej a východnej Európy (KSVE) a bývalých postsovietskych republík v prípade, že sa preruší prílev zahraničného kapitálu do týchto štátov.
Neodrazí sa v ratingu
Takzvaný index citlivosti rozvíjajúcich sa štátov Európy (Emerging Europe Sensitivity Index, EESI) nemá priamy vplyv na hodnotenie úverovej bonity daných štátov. Index "meria" ich zraniteľnosť voči otrasom na vonkajších trhoch, ktoré môžu mať negatívny vplyv na kurzy ich mien a tiež na rast ich ekonomík.
To bude mať za následok zvýšenie zadlženosti týchto štátov a v konečnom dôsledku zhoršenie ich ratingu.
Súčasné hodnoty EESI hodnotených štátov naznačujú, že dosiahli istý pokrok prinajmenšom v úsilí dostať pod kontrolu rast rozpočtového schodku. Výnimkou sú len Ukrajina a Turecko.
Existuje však riziko, že nové problémy finančného sektora eurozóny môžu spôsobiť odlev kapitálu z KSVE a ohroziť tak rast ich ekonomík aj verejné financie.
Najzraniteľnejšie je Turecko
Podľa hodnotenia S&P je Turecko najzraniteľnejšie z hľadiska náhleho odlevu kapitálu a vonkajších finančných rizík, čomu zodpovedá hodnota EESI 2,94 bodu. Agentúra pripomína, že vedľajším efektom nedávneho rozmachu úverov v Turecku je rýchle prehlbovanie rozpočtového deficitu, ktorý vlani dosiahol 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Druhé najvyššie skóre 2,09 bodu má Maďarsko, čo znamená, že je aj druhou najzraniteľnejšou krajnou z hľadiska možných otrasov v eurozóne. Dôvodom je však v tomto prípade výška úverov v zahraničných menách, keďže krajina zaznamenala vlani mierny prebytok verejných financií.
Na opačnej strane rebríčka, teda najmenej zraniteľnými štátmi sú Rusko (-0,07 bodu), Kazachstan (-0,45 bodu) a Azerbajdžan (-2,19 bodu). Napriek tomu, že sú výrazne závislé od cien komodít, mieria k rozpočtovému prebytku, majú veľké devízové rezervy a relatívne nízku úroveň úverov v zahraničných menách.
S&P v závere poznamenáva, že väčšina z hodnotených krajín po globálnej finančnej kríze v roku 2009 dosiahla pomerne slušný pokrok na ceste k obnoveniu rovnováhy v rozpočte a zníženiu štátneho dlhu.
Ekonomiky Albánska, Ukrajiny, Srbska, Rumunska, Macedónska, Litvy, Lotyšska a Maďarska sa však stali ešte závislejšími od vývozu ako v minulosti. A tak každý dlhšie trvajúci pokles dopytu v eurozóne po ich exporte či menšia podpora materských bánk z menovej únie môže oslabiť dôveru v KSVE a viesť k zníženiu ich ratingu.
Informovala o tom agentúra S&P.
