Nová vláda musí nájsť minimálne 1,3 miliardy eur, aby za necelé dva roky dostala deficit pod tri percentá HDP. Časť z tejto sumy chce Smer získať tak, že zruší rovnú daň a viac zdaní banky. Strana tvrdí, že DPH nezvýši.
BRATISLAVA. Predseda Smeru Robert Fico otvorene hovorí o tom, že jeho vláda zruší rovnú daň 19 percent. Vo včerajšej televíznej diskusii povedal, že nejde o žiadnu posvätnú kravu, „ktorú nemožno zarezať“.
Koniec rovnej dane
Rovnú daň presadila druhá Dzurindova vláda. Jej princíp je v tom, že zamestnanci, živnostníci aj firmy odvádzajú štátu zo svojho daňového základu daň z príjmov 19 percent.
Robert Fico, ktorý má veľkú šancu stať sa premiérom, chce dve zmeny. Ľudia so zárobkom nad 33-tisíc eur ročne, čo je v starej mene zhruba milión korún, by mali platiť štátu na daniach viac.
Strana pre nich navrhuje sadzbu dane vo výške 25 percent.
Firmy s daňovým základom nad 30 miliónov eur, čo platí aj pre niektoré banky, chce Smer zdaniť sadzbou 22 percent.
Ak sa k tomu priráta aj zavedenie päťpercentnej dane z dividend fyzických osôb, o čom strana uvažuje, štátny rozpočet by si mal podľa jej prepočtov prilepšiť o 150 miliónov eur.
To by na zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP zďaleka nestačilo. Budúca vláda musí nájsť minimálne 1,3 miliardy eur.
Ak deficit neznížime, Bruselu zaplatíme sankciu vo výške 140 miliónov eur a všimli by si to aj finančné trhy. Predražili by sa nám pôžičky.
Exminister financií Ján Počiatek si vie predstaviť, že by asi tretinu z tejto sumy ušetrili na výdavkoch. Smer napríklad uvažuje, že by sa znížili niektoré dávky pre lepšie zarábajúcich. Zrejme sa škrtnú aj niektoré dotácie.
Dve tretiny, teda viac ako 800 miliónov eur, bude strana hľadať na príjmovej stránke rozpočtu.
Fico minulý týždeň pre SME povedal, že od bánk chcú získať 350 miliónov eur. Okrem vyššieho zdanenia ziskov bánk chce strana zvýšiť bankám odvod, ktorý je dnes vo výške 0,4 percenta.
Banky ho platia od januára najmä z peňazí, ktoré si u nich ukladajú firmy. Tento rok štátu odvedú 80 až 90 miliónov eur. Smer zvažoval, že bankovú daň zvýši na 0,7 percenta.
Na tom by Smer do rozpočtu 350 miliónov ešte nezískal. Strana zvažuje aj účtovnú operáciu, podľa ktorej by sa pod okruh verejných financií dostal aj Fond ochrany vkladov. Banky doň odvádzajú 0,2 percenta z vkladov fyzických osôb. Ku koncu minulého roka v ňom bolo zhruba 170 miliónov eur.
DPH nechcú meniť
Fico včera zopakoval, že DPH nezvýšia. Znamená to, že zostanú dve sadzby tejto dane desať a dvadsať percent.
Nižšou sadzbou sa zdaňujú lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy, vyššou všetko ostatné.
Smer nesľubuje preradenie potravín do nižšej sadzby, lebo treba šetriť. Predseda strany nedal včera jasnú odpoveď, či vrátia sadzbu DPH na 19 percent, ak sa deficit zníži pod tri percentá. To dnes hovorí zákon.
Poslanec Smeru Peter Kažimír už skôr povedal, že sa chcú pozrieť aj na majetkové dane. Úvaha je taká, že sa zavedú cenové mapy a na základe nich by majitelia nehnuteľností v lepších lokalitách platili štátu viac.
Smer tiež uvažuje, že sa viac zdaní alkohol, tabak a hazard.
Nespomína zrušenie koncesionárskych poplatkov. Ak by sa zrušili, rozpočtový výpadok by bol asi 150 miliónov eur.
Smer nevraví, že na odvody do II. piliera nesiahne
Nová vláda môže peniaze pre rozpočet hľadať aj v druhom pilieri. Do akej miery to Smer zvažuje, strana nepovedala.
BRATISLAVA. Smer sa nikdy netajil tým, že s obmedzením garancií len na jeden dôchodkový fond v druhom pilieri nesúhlasí a treba ich vrátiť na pôvodnú úroveň.
Táto zmena bude platiť od apríla, sporitelia však môžu do fondu so zárukami prestúpiť. Zatiaľ sa tak rozhodli asi tri percentá z nich.
To, na čo Smer nedáva jasnú odpoveď a nedal ju včera v televíznej diskusii ani predseda strany Robert Fico, je možné zníženie odvodu do druhého piliera.
„Nebudem nič vylučovať ani potvrdzovať,“ odpovedal včera poslanec strany Ján Počiatek na otázku, či môže takýto krok vylúčiť.
Príspevok je dnes vo výške deväť percent z hrubej mzdy či iného vymeriavacieho základu. Vlani sporitelia na svoje dôchodkové účty v druhom pilieri podľa údajov Sociálnej poisťovne odviedli 840 miliónov eur.
Ak by bol odvod šesť percent, štát by ušetril necelých tristo miliónov eur. Vlani Sociálna poisťovňa dostala z rozpočtu 1,6 miliardy eur.
Poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník si myslí, že Smer zníži príspevok do druhého piliera z dnešných deväť percent možno až na tri percentá. Možné opätovné otvorenie druhého piliera až za taký problém nepovažuje.
Smer kritizoval aj opätovný povinný vstup pre mladých do druhého piliera. Strana navrhuje, aby sa pre vstup mohli rozhodnúť, až kým nedosiahnu 33 rokov.
Možné je aj to, že do druhého piliera pribudne ešte ďalší dôchodkový fond, ktorý bude investovať najmä do akcií.
Marianna Onuferová
Projekty PPP sa asi vrátia
Smer hovorí, že ako PPP projekt by sa dala financovať aj širokorozchodná trať.
BRATISLAVA. Víťazstvo Smeru vo voľbách pre výstavbu diaľnic znamená aspoň sčasti návrat PPP projektov.
„Bez PPP, bez vťahovania súkromného kapitálu do výstavby diaľnic a s tým spojenými zmluvami to nejde,“ povedal v TV Markíza Robert Fico.
PPP balíky, ktoré Smer naštartoval a nová vláda ich zrušila, vychádzali na vyše 17 miliárd eur. To mala byť cena za stavbu, 30-ročnú prevádzku a údržbu asi 100 kilometrov diaľnice D1. Z nej sú dnes vo výstavbe tri úseky v dĺžke asi 36 kilometrov.
Ceny, ktoré vzišli zo súťaží za novej vlády, predstavujú spolu 312,2 milióna eur. To je o vyše 430 miliónov eur menej, než boli plánované stavebné náklady na tieto úseky ako projekty PPP za Fica.
Radičovej vláda ich chcela financovať z eurofondov. Fico sa vyjadroval, že chce využiť eurofondy a úspory v II. pilieri.
Dá sa čakať, že Smer sa vráti k projektu výstavby širokorozchodnej železnice cez Slovensko od Košíc do Viedne.
Predĺženie trate o 450 kilometrov by malo podľa štúdie Roland Berger stáť 6,3 miliardy eur a vytvorí údajne 11-tisíc miest. Ďalšiu štvrť miliardu by stáli prekladiská. Smer hovorí, že projekt by sa dal financovať ako PPP projekt.
Marianna Onuferová, Daniela Krajanová
