Zamestnávatelia by si priali, keby si druhá Ficova vláda osvojila Miškovov reformný program Singapur.
BRATISLAVA. Kým odborári vítajú úspech Smeru, podnikatelia neskrývajú obavy z možných zmien v podnikateľskom prostredí a Zákonníku práce.
Čakajú reformy
Pre podnikateľov je podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka dôležité, či druhá Ficova vláda bude konsolidovať verejné financie, pokračovať v spružňovaní Zákonníka práce a či si osvojí reformný program Singapur z dielne ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS).
Išlo o stovku opatrení, ktoré mali podnikateľom ušetriť asi sto miliónov ročne a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Podobne to vidí aj šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.
„Prvým testom bude vypracovanie kvalitného programového vyhlásenia, ktoré by malo vzniknúť až po niekoľkotýždňových diskusiách,“ povedal pre agentúru TASR.
Čo so Zákonníkom práce?
Keď vlani prešla veľká novela Zákonníka práce, Smer vyhlásil, že vo vláde sa ju pokúsi zvrátiť späť. Strana novele vyčítala, že znižuje ochranu pracovníkov.
Zmenili sa napríklad podmienky skúšobnej a výpovednej lehoty.
Šéf odborového združenia KOVO Emil Machyna je preto s výsledkom volieb spokojný. Čo konkrétne by sa malo v Zákonníku práce zmeniť, je podľa neho na komplexnejšiu debatu.
„Pri Zákonníku práce nie je možná cesta späť,“ tvrdí zas tajomník RÚZ Hošták.
Zdaniť korporácie
Smer chce zvýšiť dane pre veľké podniky, ktorých hrubý zisk je vyšší ako 30 miliónov eur. Z neho by mali štátu odviesť 22 percent. Opatrenie by sa podľa údajov Finančnej správy SR dotklo 34 firiem.
Ide o najväčšie podniky na Slovensku, ktoré sú zväčša aj najväčšími zamestnávateľmi. Okrem bánk a telekomunikačných operátorov ide o automobilky či reťazce.
„S takýmto návrhom nemôžeme súhlasiť,“ reagoval Hošták. Vyššie zdanenie veľkých korporácií by podľa neho bolo zlým signálom pre zahraničných investorov.
„Mohlo by sa to prejaviť aj na cenách produktov,“ vraví Hošták. Machyna naopak takéto úvahy odmieta. „Už dnes majú vysoké zisky, tak prečo by to malo mať dosah na ceny?“ pýta sa.
Keby sa daň počítala z predvlaňajších výsledkov podnikov, bratislavský Volkswagen by do rozpočtu odviedol asi o dva milióny eur viac.
Z pološtátneho Telekomu by štát vyššou daňou získal o štyri milióny eur viac a od Orangeu asi o 7,2 milióna eur.
V pláne je aj zmena ústavy
Smer nehovorí, aké ústavné zákony chce presadiť. Najskôr musí pre ne zohnať sedem hlasov pravice.
BRATISLAVA. Smer ústavnú väčšinu nezískal, ale plánov na zmenu ústavy sa nevzdal. Predseda Robert Fico naznačil, že bude o nich rokovať s opozíciou.
Ak od nej nezíska sedem hlasov, do programového vyhlásenia sa vraj ústavné zákony nedostanú. Aj preto zatiaľ Fico o týchto zmenách nehovorí. Volebný program strany naznačuje, akých tém sa môžu týkať.
Smer sa chce napríklad vrátiť k „dynamickému“ stavaniu ciest. V minulosti to presadil cez protiústavný zákon, ktorý štátu umožňoval stavať cesty aj na súkromných pozemkoch, hoci mu ešte nepatrili.
Podobne to bolo aj so zákazom zisku pre zdravotné poisťovne. Vo volebnom programe Smer sľuboval, že jeho nové opatrenia už budú v súlade s ústavou.
Dotkol sa aj „pracovnoprávnej legislatívy, ktorá vychádza z ústavy“. Tento bod sa mal stať jednou z priorít právneho poriadku. Zo Zákonníka práce by sa tak mohol stať ústavný zákon.
Šéf OZ KOVO Emil Machyna to považuje za dobrý nápad. Martinovi Hoštákovi z Republikovej únie zamestnávateľov sa nezdá.
„Nepoznám krajinu s ústavou, kde by boli riešené aj detaily pracovného práva,“ dodal
Veronika Prušová, Adam Valček
