BRATISLAVA. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2000 - 2010 nadpriemerný ekonomický rast.
pomedzi všetkých krajín EÚ rástla slovenská ekonomika dokonca najrýchlejšie (v priemere o 4,9 % ročne). Uviedol to dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi riaditeľ firemného a investičného bankovníctva UniCredit Bank Miroslav Štrokendl.
Hlavným ťahúňom ekonomického rastu bol priemysel ťažiaci z prílevu zahraničného kapitálu a rastu produktivity práce. Priemyselná výroba zaznamenala v poslednom desaťročí v priemere dvojciferný medziročný rast (o 10,9 % ročne).
Takmer polovica rastu ekonomiky tak pripadala práve na priemysel. Na raste ekonomiky v poslednom desaťročí sa však výraznejšie podieľalo aj stavebníctvo, obchod a energetika. Naopak, klesali odvetvia služieb v oblasti dopravy a skladovania, hotelov a reštaurácií.
Z hľadiska odvetví priemyslu rástli najrýchlejšie spotrebná elektronika a automobilový priemysel. Tieto dve odvetvia sa v priebehu posledného desaťročia stali ťažiskovými odvetviami slovenského hospodárstva.
Relatívne dynamický rast však zaznamenali aj ďalšie odvetvia slovenského priemyslu výroba ostatných dopravných prostriedkov, výroba nábytku, či guma a plasty.
V poslednom desaťročí pritom nezaznamenalo pokles žiadne odvetvie slovenského priemyslu. Najpomalší rast vykázal textilný priemysel, ktorý zápasil so stratou medzinárodnej konkurencieschopnosti v dôsledku lacných ázijských dovozov.
V rámci odvetví slovenského priemyslu došlo postupne k posunu k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou. Rástli najmä high-tech a medium high-tech odvetvia. Ich podiel na pridanej hodnote priemyslu sa v priebehu posledných desiatich rokov zvýšil z približne 25 % v roku 2000 na takmer 40 % v roku 2010.
Naopak, klesal podiel low-tech odvetví, ktoré sú svojou produkciou orientované najmä ma domáci trh (potraviny, spracovanie dreva, textil).
Exportná závislosť slovenského priemyslu tak rástla. Kým v roku 2000 tvorili tržby zo zahraničia približne 46 % celkových tržieb slovenského priemyslu, v roku 2011 to bolo už 64 %.
Rast slovenskej ekonomiky ťahal najmä rastúci zahraničný dopyt. Rozhodujúcim faktorom, ktorý umožnil slovenským firmám uspieť na zahraničných trhoch, bola rastúca produktivita práce. Tá rástla najmä v priemysle, ale aj poľnohospodárstve.
Pri približne rovnakom počte zamestnancov sa pridaná hodnota slovenského priemyslu za posledných desať rokov takmer strojnásobila. V priemere tak rástla produktivita práce slovenského priemyslu o 11,8 % ročne.
Výrazný nárast produktivity práce zaznamenalo aj slovenské poľnohospodárstvo, avšak najmä v dôsledku klesajúcej zamestnanosti, lebo príjmy v stálych cenách stagnujú. Počet zamestnancov v poľnohospodárstve sa v porovnaní s rokom 2000 znížil takmer o polovicu.
Pridaná hodnota v poľnohospodárstve narástla o 38 %. Na druhej strane produktivita práce v trhových službách v posledných 10 rokoch stagnovala, resp. mierne klesala. Mierny rast trhových služieb bol totiž sprevádzaný aj rastom zamestnanosti.
Výrazný rast produktivity práce dostal Slovensko na čelo rebríčka krajín strednej a východnej Európy. Produktivita práce je v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu vyššia najmä v priemysle.
Relatívne vysoká produktivita práce by mohla byť dobrým základom aj pre budúci rast ekonomiky a udržanie si medzinárodnej konkurencieschopnosti, konštatoval Štrokendl.
