Existujú aj lepšie spôsoby, ako získavať od bohatých viac peňazí do spoločnej kasy, než rušiť rovnú daň. Ekonóm MICHAL HORVÁTH, spoluautor štúdie Ako zakopať rozpočtovú sekeru, odporúča budúcej vláde hľadať rezervy v zdaňovaní majetku bohatých. Hovorí, že usporiť 1,2 miliardy eur za rok a trištvrte sa dá aj bez vyššej DPH, ale to neznamená, že si to všimnú len bohatí.
Vo svojej štúdii odporúčate zvýšiť oboje - DPH aj rovnú daň, ale Smer sľúbil, že DPH nezvýši. Ako by dopadla na ľudí s nízkymi príjmami, ktorým to sľúbil?
„Ľudia s nízkym príjmom z neho míňajú väčšie percento na spotrebu ako lepšie zarábajúci, takže zvýšenie DPH by sa ich iste dotklo. V štúdii však navrhujeme veľa iných opatrení, ktoré vyvažujú zvýšenie DPH. Pointou je, že konsolidácia sa pravdepodobne musí dotknúť širokých vrstiev obyvateľstva. Práve cez rozloženie dopadu na širokú škálu skupín obyvateľstva môžeme dosiahnuť to, že napríklad dopad na nízkopríjmové skupiny bude relatívne obmedzený.“
Teda je jedno, či to bude DPH, alebo niečo iné, úspory sa aj tak dotknú širokých más?
„Áno, vyzerá to tak, že opatrenia sa budú musieť dotknúť širokých vrstiev, aj ľudí s priemerným príjmom. Tomu sa ťažko vyhneme.“
Nebolo by lepšie, keby sa zvolila jednoduchšia cesta cez DPH a najchudobnejším by to zdraženie štát kompenzoval?
„Áno, práve to je jeden z argumentov aj proti nižším sadzbám na vybrané skupiny tovarov alebo služieb. Obyčajne je jednoduchšie mať jednu sadzbu DPH a keď máme obavy o blahobyt nejakej skupiny obyvateľstva, je jednoduchšie im dať kompenzáciu priamo, napríklad nejakou dávkou.“
Je reálne, aby štát získal stovky miliónov eur iba od bohatých, od bánk a najväčších firiem?
„Keď sa pozriete na rozloženie príjmov zamestnancov, tak vyslovene bohatých je málo. Navyše v systéme sú únikové cesty, napríklad cez živnosti a v momente, keď sa ich niekto bude snažiť výraznejšie zdaniť, si ich okamžite zvolia. A ak by sa upchali odvodové diery pre živnostníkov, tak už sa to opäť dotýka širokých vrstiev obyvateľstva. Mnou preferovaný spôsob zdanenia bohatých by bol cez majetkové dane, predovšetkým cez daň z nehnuteľností. Bežný človek si bohatých predstavuje ako ľudí, čo žijú vo veľkých novodobých palácoch a kaštieľoch. A práve tých sa dá „zachytiť“ touto daňou. V štúdii počítame s jednotnou sadzbou na štvorcový meter, ale systém by sa dal zostaviť aj výrazne progresívne tak, aby chudobní ľudia platili zhruba takú daň z nehnuteľností ako dnes a bohatí ľudia by mohli platiť rádovo aj o tisíce eur ročne viac. Zrušením rovnej dane alebo novou formou milionárskej dane tých ľudí nezachytíme.“
Sadzby by záviseli od cenových máp?
„Áno, vychádzalo by sa z cenovej mapy Národnej banky Slovenska. Momentálne je síce len na úrovni okresov, ale už aj z existujúcich údajov vieme zostaviť systém, ktorý by výrazne zdanil bohatých.“
A čo zdanenie bohatých firiem a bánk?
„Nepovažujem za veľmi systémové opatrenie dane, pri ktorých by sa zavádzali rôzne ziskové hranice a špeciálne sadzby. Bankovú daň už momentálne na Slovensku máme a je v zásade v súlade s tým, o čom sa diskutuje na európskej úrovni. Možno je tam priestor ešte z toho vyžmýkať viac, ale veľké sumy by som už nečakal, ak máme záujem na tom, aby bankový sektor zdravo fungoval. Samozrejme, je naivné očakávať, že by sa dopady takejto dane nepremietli do cien služieb zákazníkom.“
Na poplatkoch a úrokoch?
„Presne tak.“
Aby sme to zhrnuli, znamená to, že vyššou sadzbou dane z príjmov Smer nevytiahne veľa peňazí od veľmi bohatých ľudí?
„Dotkne sa to bohatých zamestnancov, ktorí v systéme zostanú a motivácia prechádzať na živnosť bude ešte väčšia. V systéme zostanú už len vysoko platení štátni zamestnanci, ktorí nemajú možnosť takto špekulovať. Vôbec nemám problém s tým, že niekto preferuje daňové režimy, kde sú bohatí viac zdaňovaní. V našej štúdii nehovoríme, aký má byť daňový mix, ale ponúkame opatrenia. Keď akceptujeme, že niekto chce bohatých ľudí zdaniť viac, my hovoríme, že sa to dá spraviť efektívnejšie, teda cez majetkové dane.“
Tých skutočne bohatých by zrejme zachytila daň z dividend, ale vy ju neodporúčate. Prečo?
„Viedol nás k tomu argument, že by ich to motivovalo presunúť kapitál do zahraničia.“
Bohatí zamestnanci, ktorí by utekali od vyšších daní a stávali sa živnostníkmi, by to mohli robiť, len ak by sa nezrušili výhody pre živnostníkov.
„Rátali sme s tým, že sa prijme presne to, čo sa už navrhovalo pri poslednom pokuse o odvodovú reformu. Teda by sa zaviedli férové odvodové sadzby pre živnostníkov tak, aby neexistovala motivácia prechádzať z jedného režimu do druhého.“
Systém živností namiesto zamestnania sa zneužíva vo veľkom a vo veľkých firmách. Nenastal by chaos, prepúšťanie?
„Akékoľvek zvýšenie daní môže mať dopad aj na zamestnanosť.“
Odporúčate zaviesť registračnú daň na autá. Kto by ju platil?
„Pri registrácii áut by sa platila daň odstupňovaná podľa emisií. Od veľmi nízkej sumy až po zhruba 1500 eur pri najviac znečisťujúcich autách. Zároveň by bolo dobré zdaniť nielen nové autá, ale aj užívanie auta každý rok.“
Aké dane by sa dali zvýšiť rýchlo, už v priebehu niekoľkých mesiacov?
„Relatívne málo sporné je zvyšovanie spotrebných daní, keďže ide o tovary a služby, kde je dopyt po nich málo závislý od ceny. Je to napríklad alkohol. Na druhej strane sa tým obmedzuje spotreba tovarov, ktoré majú zlý vplyv na zdravie či životné prostredie. Ostatné opatrenia sú viac náročné na legislatívu. Dôležité je, že hlavný plán je dostať deficit pod tri percentá v budúcom roku, tento rok nevnímam ako veľké riziko v rozpočte.“
Koľko sa môže pokúsiť štát vybrať na daniach zo sumy, ktorú treba ušetriť?
„Približne dve tretiny z potrebnej sumy. Treba si uvedomiť, že ide o núdzový scenár. Keby bolo viac času a priestoru na konanie, tak by váha na výdavkovej strane mohla byť vyššia. Ale vzhľadom na to, že vláda bude mať len niekoľko mesiacov na prijatie kredibilného plánu, minimálne v prvom roku mix medzi výdavkami a daňami pravdepodobne nebude taký, aký by si ekonómovia a vláda želala. Je to teda núdzový scenár na rok 2013. V ďalších rokoch bude viac času pripraviť opatrenia s dlhodobým efektom aj na výdavkovej strane, ktoré môžu zmeniť mix medzi príjmami a výdavkami. Otázka je, ako sa k tým veciam postaví vláda.“
Vo svojej štúdii hovoríte, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. To je teda suma sociálnych dávok, ktoré sa vyplácajú zbytočne?
„Fakt, že máme v systéme plošné dávky, ktoré idú aj strednej, aj bohatej vrstve, robia systém veľmi drahým. Opatrenie, ktoré navrhujeme, by bolo v duchu progresivity. Dávky by sa nechali nižším vrstvám a zobrali by sa bohatým. Pozreli sme sa na príjmové rozdelenie poberateľov prídavkov na dieťa a daňový bonus a horným 40 percentám sme v našom návrhu zobrali dávku. V praxi by to však mohlo vyvolať nežiaduce efekty, preto by sa dávky mali odoberať postupne od nejakej príjmovej hranice.“
Od akej?
„Keď dávky zoberieme horným 40 percentám, tak by to vzhľadom na rozdelenie príjmov na Slovensku znamenalo, že by do toho iste zapadli aj ľudia, ktorí majú priemerný príjem, teda okolo 800 eur.“
Vzťahuje sa táto filozofia aj na materskú?
„Nie. Materská je z poistného systému.“
Nemáme sa obávať, že keď štát prestane vyplácať dávky rodinám, tak sa to prejaví napríklad na demografii?
„Toto je empirická otázka, ktorú na Slovensku podľa mňa nikto zatiaľ nezmeral. Nevieme, či správanie sa ľudí v tomto smere závisí od finančnej motivácie. Ja si myslím, že pri vyšších príjmových skupinách o to až tak nejde.“
V poslednom čase prichádzali viaceré dobré správy. Čaká sa lepší rast ekonomiky na Slovensku, zlepšuje sa aj situácia v eurozóne. Ovplyvňuje to nejako hodnoty vo vašej štúdii?
„Aj pokiaľ sa naplní pozitívnejší scenár, treba nájsť opatrenia, ktoré prinesú 1,3 miliardy eur. My navrhujeme dva scenáre zhruba za 1,5 miliardy. Ak by sa vonkajšie prostredie trochu zlepšilo a lepšie by sa vyvíjalo aj domáce prostredie, zásadne to neovplyvní tieto čísla. Keď spočítam, koľko sa dá ušetriť na úrovni štátu a municipalít, tak je to možno nejakých tristo miliónov eur. Zvyšné opatrenia sú už také, ktoré by sa dotkli ľudí v širšom zmysle.“
Zažili ste na Slovensku balíčky, ktoré sa prijímali za ministerky Schmögnerovej alebo počas druhej Dzurindovej vlády. Keby ste ich mali porovnať s tým, čo nás teraz čaká, budeme na tom podobne alebo horšie?
„Aj to bolo ťažké obdobie. Ale v tom čase bolo dosť výrazné bremeno konsolidácie na výdavkoch štátu a navyše štát mal veľa aktív, ktoré mohol predávať, čo bolo dobré z hľadiska znižovania dlhu. Tieto možnosti už dnes nemáme. Vieme, aký je vzťah novej garnitúry k privatizácii, ale my sme vo všeobecnosti medzi opatreniami privatizáciu veľmi neodporúčali. Sme presvedčení, že je lepšie ju robiť len vtedy, keď vieme, že to zefektívni fungovanie podnikov. V každom prípade z hľadiska čistého bohatstva je to len účtovnícka operácia. Z pohľadu dlhu to môže mať efekt. Zásadný rozdiel oproti minulosti je v tom, že teraz sa budú musieť prijať opatrenia viac na príjmovej strane ako vtedy.“
Môžu pomôcť ku konsolidácii nejaké zmeny v druhom dôchodkovom pilieri?
„Najrealistickejšie je hovoriť o znížení sadzieb do druhého piliera. Prinieslo by to nové peniaze do rozpočtu, ktoré by sa dali vykázať ako nižší deficit. Otázka je, ako to zoberie do úvahy Brusel. V prípade Maďarska, kde išlo o veľmi flagrantné opatrenia, to Brusel vyhodnotil ako účtovný trik a nezobral ho do úvahy. Ale keby išlo o opatrenia, ktoré by boli súčasťou nejakého premysleného plánu, čo s dôchodkovým systémom a keby sa to prezentovalo ako súčasť veľkých a trvalých zmien, tak by to ako konsolidácia na papieri mohlo prejsť.
Prečo to nazývate účtovným trikom a konsolidáciou na papieri?
„Podstata dôchodkovej reformy bola, že sme mali nejaký implicitný dlh v dôchodkovom systéme. Teda sme prisľúbili nejaké platby do budúcnosti, na ktoré sme nemali. Reformou dôchodkového systému sme implicitný dlh premenili na explicitný, čo znamená, že sme ho preniesli z mimoúčtovnej položky do účtovnej. Zníženie sadzieb je opačná operácia. V prípade, že prídu dodatočné príjmy zo zníženia odvodu do druhého piliera a všetky ich ušetríme, tak by s tým problém nebol. Ale keď ich použijeme na bežné výdavky, tak by sme si zhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“
Víťaz volieb Smer tvrdí, že nechce zvyšovať vek odchodu do penzie. Dajú sa ozdraviť verejné financie aj bez toho?
„Myslím si, že prvý pilier čakajú veľké výzvy do budúcna a k nejakým zmenám musí dôjsť. Nehovorím, že musia byť skokovité. Pozdával sa mi návrh, kde by parametre výpočtu dôchodku v prvom pilieri nadväzovali na pozorovateľné ukazovatele a automaticky by sa podľa nich menili. Teda v závislosti od demografie a tokov peňazí v rámci prvého piliera. Tempo zvyšovania veku odchodu do dôchodku by bolo takmer nepozorovateľné a menilo by sa vo veľmi dlhom období. To sa týka aj spôsobu výpočtu dôchodku. Netreba robiť radikálne opatrenia, skôr je lepšie tento proces rozložiť na dlhšie obdobie.“
Táto vláda je na štyri roky. Keby sa do toho z rôznych dôvodov nechcela pustiť, prešlo by nám to ešte?
„Slovensko musí v ďalších rokoch znižovať svoj štrukturálny deficit aspoň o pol percenta ročne. Pri posudzovaní dostatočného tempa poklesu sa berie do úvahy, aké reformy vláda robí. Napríklad dobrá dôchodková reforma alebo niečo, čo výrazne zvýši udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte, by pomohli k tomu, aby sa nemuselo veľmi sekať na výdavkoch alebo prudko zvyšovať dane v súčasnosti. Je to taký obchod medzi dlhodobými a krátkodobými opatreniami. Vzhľadom na to, že nevieme, ako sa bude vyvíjať vonkajšie prostredie, ale aj ekonomika na Slovensku, by to mohla byť celkom zaujímavá alternatíva pre vládu.“
Má nejaký zmysel z dlhodobého hľadiska zavádzať garanciu výnosov pre dôchodkové fondy?
„Takáto mikroregulácia výrazne ovplyvňuje investičné stratégie. V minulosti sme videli, k čomu došlo. Fondy sa zakladali na Slovensku v čase, keď boli akciové trhy na relatívne vysokej úrovni. Ale k regulácii došlo, keď trhy dosahovali najnižšiu úroveň. Povinná garancia motivovala fondy zbaviť sa akýchkoľvek rizikovejších položiek. Tak sa zbavovali akcií a realizovali vysokú stratu pre svojich sporiteľov. A preto pri akýchkoľvek prísnejších regulačných opatreniach treba brať takéto efekty na zreteľ. Mne sa napríklad páčila zmena, ktorá prichádza teraz do platnosti, že sa zavádza indexový fond, ktorý zachytáva priemer celého trhu. Ak niekto na Slovensku nedôveruje schopnostiam našich manažérov vo fondoch, tak si môže prehodiť úspory práve do indexových fondov. Je s tým spojený aj nižší poplatok. A keď sa niekomu riziková investícia nepáči, môže ich vložiť do nejakého konzervatívneho fondu.“
Hovoríte, že ak štát nedovolí robiť v krátkodobom horizonte dôchodkovým fondom stratu, tak z dlhodobého hľadiska to znižuje prospech sporiteľa?
„Áno, však rizikové investície sú o tom, že existuje prísľub väčšej priemernej výnosnosti, i keď je spojený s väčšími výkyvmi. Ak sa zakážu tie výkyvy, nikto nebude mať motiváciu týmto spôsobom investovať. To ako keby si každý uložil peniaze v banke na bežnom účte. Za tých podmienok si treba položiť otázku, načo treba druhý pilier.“
Brusel už z rozpočtových dôvodov rozhodol o zastavení eurofondov pre Maďarsko. Aký scenár by musel nastať na Slovensku, aby voči nám spravil to isté?
„Slovensko spadá pod trochu iný režim, my máme priame pokuty. Pokutu môžeme dostať, keď nepredložíme dôveryhodné opatrenia. Z Bruselu dostaneme výzvu a ak na ňu nezareagujeme, tak môžeme dostať pokutu. Mohla by prísť relatívne skoro. Nečakalo by sa dovtedy, kým sa nesplnenie kritéria zrealizuje.“
Takže sankciu 140 miliónov by sme mohli dostať teoreticky aj v tomto roku?
„Máme termín, dokedy máme predložiť naše opatrenia, potom by sme to mohli naťahovať ešte šesť mesiacov. Niekedy ku koncu roka alebo začiatkom toho budúceho by sme mohli dostať sankciu.“
Španieli už dostali od Bruselu výnimku z dosahovania rozpočtového cieľa. Neotvára to zadné dvierka aj pre nás, ak by sa nám nechcelo priveľmi šetriť?
„Španielsku sa možno podarí vyjednať výnimku na tento rok vzhľadom na nové informácie o vývoji jeho ekonomiky v minulom roku, ale naďalej im zostal limit troch percent HDP na budúci rok. To isté platí aj pre Slovensko. Toto je spoločný scenár pre krajiny, ktoré sa dostali počas krízy do procedúry nadmerného deficitu. A v súvislosti so Španielskom bola rétorika, že neexistuje možnosť kompromisu ohľadom budúcoročného tempa konsolidácie. Eurozóna si zvolila tento spôsob vysporiadania sa so situáciou a myslím si, že bude vyvíjať veľký tlak na prísne vymáhanie pravidiel. Na Slovensku ako novej krajine, ktorá sa v minulosti tvárila ako model fiškálnej striedmosti, bude v Bruseli záujem ukázať silu nových pravidiel. Slovensko by mohlo ľahko byť obeťou toho.“
Sme týždeň po voľbách, odvtedy je zrejmé nielen to, kto ich vyhral a s akou prevahou, ale aj to, čo chce robiť. Ste optimista alebo pesimista vo vzťahu k fiškálnemu cieľu, ktorý máme dosiahnuť?
„Ja som optimista. Podľa mňa si nová vláda uvedomuje výzvu, ktorá ju čaká. Verím, že sa k tomu postaví zodpovedne. Mám trochu obavy, aké opatrenia sa konkrétne zvolia, ale z toho, čo som doteraz zachytil, nemám obavy, že by sme sa vybrali takým smerom, ako napríklad Maďarsko. Iste to nebude zďaleka ideálne, ale to je dané aj okolnosťami a každý si môže vyhodnotiť opatrenia a vládnuť podľa svojho presvedčenia. Dá sa zostaviť rôzny konsolidačný mix. Vláda má dostatočne silný mandát na to, aby konala a jej konanie bude pravdepodobne odzrkadľovať preferencie ľudí, ktorí ju volili.“
Chystáte sa na spoluprácu s novým ministrom financií?
„Strana, ktorá bude zostavovať vládu, má k dispozícii tento materiál. Pokiaľ viem, tak ho aj čítala. Som otvorený poskytnúť svoje názory alebo rady komukoľvek, ak to myslí dobre. Myslím si, že povolebná atmosféra bude podstatne triezvejšia ako v minulosti a bude záujem robiť veci poriadne.“
Už vás niekto zo Smeru aj oslovil?
„Formálne som ponuku nedostal. Ale už aj v minulosti, za vlády Smeru, som pôsobil na ministerstve financií, takže sa poznáme. V neformálnom kontakte s pánom Kažimírom som už bol.“
Prečítajte si aj rozhovor s Horváthovým kolegom.
Ľudovít Ódor: Šetrenie sa dotkne väčšiny ľudí
