BRATISLAVA. V roku 2009 musel vtedajší riaditeľ STV Štefan Nižňanský osobne v strižni zastaviť reportáž o sociálnom podniku v Bardejove či konkurze zvolenského mäsokombinátu. Prvá opisovala kauzu Smeru, druhá HZDS.
V relácii Reportéri sa potom začala riešiť občianska žurnalistika, kauzy zmizli. Na obrazovke STV sa striedalo odhaľovanie sochy Svätopluka s Drišľakom.
Za vlády Ivety Radičovej do nepriateľského prostredia v Mlynskej doline prišla nová riaditeľka z SRo, STV s rozhlasom zlúčili do RTVS a Jednotka zastavila prepad sledovanosti až na približne siedmich percentách.
Vládnuť ide opäť Smer a jeho poslanci telerozhlas kritizujú. Zákon o RTVS sú pripravení zmeniť.
„Ak ju bude Smer meniť, tak dúfam, že k lepšiemu,“ povedal šéf doterajšieho mediálneho výboru v parlamente za Smer Dušan Jarjabek. V novom zákone podľa neho treba jasne stanoviť právomoci Slovenského rozhlasu a televízie.
„Nehovorím, že myšlienka spojenia nie je dobrá, ale tento konkrétny variant sa ukázal ako nefunkčný a spôsobuje viac problémov ako pozitív,“ povedal ďalší poslanec mediálneho výboru parlamentu za Smer Ján Podmanický.
Maďarič mlčí
Čo chce Smer robiť s médiami
Otázky a odpovede:
Ponecháte spojený Rozhlas a televíziu Slovenska? Skôr áno.
Budete rešpektovať rozhodnutie o zrušení koncesionárskych poplatkov od januára 2013 alebo ho zmeníte? Skôr áno.
Zrušíte obmedzenie, ktoré povoľuje televíziám vysielať politickú reklamu len 21 dní pred voľbami? Volebnú legislatívu treba upraviť komplexne.
Zrušíte štátnu tlačovú agentúru TASR? Nie.
Uzákoníte horný strop odškodného, ktoré môžu politici a sudcovia vysúdiť od médií? Neodpovedali.
Smer zatiaľ nechce oficiálne povedať, aké má s RTVS plány.
„Predsedníctvo strany nepreberalo nominácie na exekutívne posty, preto sa v danú chvíľu nebude vyjadrovať ku konkrétnym rezortným otázkam,“ odkázala asistentka budúceho ministra kultúry za Smer Mareka Maďariča.
Schválené zrušenie koncesionárskych poplatkov od roku 2013 Smer kritizoval, v predvolebnej ankete denníka SME však povedal, že rozhodnutie minulej vlády skôr zachová.
Podobne riaditeľku RTVS Smer považuje za politickú nominantku, ale otvorene o jej odvolaní nehovorí.
„Mala by som uvažovať o konci v RTVS? Ešte mi nikto nepovedal prečo, veď výsledky za rok 2011 máme dobré,“ povedala Miloslava Zemková.
Ak by ju chcel Smer odvolať, musel by meniť zákon, podobne ako minulá vláda pre Nižňanského, alebo by musel nájsť zákonný dôvod. Zemková vo funkcii riaditeľky Slovenského rozhlasu prežila aj prvú Ficovu vládu.
Výhrady k jej práci poslanci majú. „Žiadali sme od pani riaditeľky kalkuláciu, ako sa vyvíja hospodárenie, nepredložila nám ju,“ hovorí Podmanický.
Šéf Rady RTVS Miroslav Kollár výhrade nerozumie.
„Čísla sú na stole každý štvrťrok. Faktom je, že sa podarilo oddlženie a celý projekt šetrí ročne desiatky miliónov eur.“ Účtovná uzávierka za minulý rok bude podľa neho pripravená na budúci mesiac.
Informácie aj z bufetu
„Vôbec neviem, načo je nová grafika v súčasnej finančnej situácii,“ kritizuje nedávnu zmenu Jarjabek.
Zlý program podľa neho ani najlepšia grafika nevytrhne. „Zvyk je pre divákov dôležitý a kde je napísané, že o dva či tri roky nebude opäť nové logo?“ Aj v programe podľa neho vidieť skôr krok späť.
Na obrovské nedostatky podľa poslancov Smeru poukazujú aj informácie od pracovníkov STV. Kameramani sa im bežne v parlamentnom bufete sťažovali na situáciu v televízii.
„Ak chceme dosahovať kvalitu napríklad Českej televízie, aj tá naša musí dostať viac peňazí. Očakávalo sa, že prídu zo zlúčenia a to sa nestalo,“ povedal Podmanický.
Jarjabkovi chýba v televízii poézia a prekážajú mu skrátené hlavné správy. STV ich už pred dvoma mesiacmi predĺžila.
Politické tlaky v správach sú podľa Jariabka za každej vlády a boli aj za tej odchádzajúcej. Dôkazom je podľa neho vedenie redakcie.
K programu má aj ďalšie výhrady. Politikmi kritizovanú reláciu šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba Večer pod lampou zastaviť nechce, len ju podľa neho treba inak „nastaviť“.
Určite by podľa neho mala pokračovať, ale s jasne stanovenými kritériami. „Iné sú, keď sa zaoberá politikou a iné, keď sa zaoberá kávou.“
Hríb má slobodu
Hríb s RTVS nemá zmluvu, ale reláciu chce robiť ďalej. „Pokračovanie Lampy nikdy nesúviselo s voľbami, ale so slobodou jej tvorcov,“ hovorí. Nejde podľa neho o politickú, ale kritickú diskusnú reláciu.
„Dnes slobodu máme a to je veľké plus súčasného vedenia RTVS. Sme pripravení sa dohodnúť na zmluve, požiadali sme o stretnutie, čakáme na odpoveď a začiatok rokovaní,“ hovorí Hríb.
Vedenie RTVS reláciu tiež chce.
Hríb z STV odišiel po nástupe riaditeľa Radima Hrehu za Ficovej vlády, relácia sa načas presunula do televízie Joj.
Tlačovú agentúru reformuje každá vláda
Komisia ministra kultúry Daniela Krajcera z SaS k transformácii TASR sa ani nezišla.
BRATISLAVA. Posilniť verejnoprávny charakter Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa politici snažia každé volebné obdobie. Jej transformácia bola aj súčasťou vyhlásenia vlády Ivety Radičovej.
Minister kultúry Daniel Krajcer z SaS reformu dokončiť nestihol, hoci na ministerstve zložili komisiu odborníkov. „Keďže krátko nato padla vláda, komisia sa nestretla, pretože už nebol priestor na podávanie návrhov na zmeny zákonov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Eva Chudinová.
„Mala by sa vytvoriť jedna verejnoprávna inštitúcia, ale určite by to malo byť lepšie pripravené,“ hovorí poslanec Smeru Ján Podmanický. TASR by mohli včleniť do RTVS.
Budúci minister Marek Maďarič o plánoch s TASR zatiaľ mlčí. Kedysi ju plánoval začleniť do mediálneho komplexu za 150 miliónov eur.
TASR funguje podľa zákona, ktorý prijali za Ficovej vlády v roku 2008. Štátna agentúra sa stala verejnoprávnou, národnou a nezávislou informačnou inštitúciou. V roku 2010 dostala od štátu 2,3 milióna eur, minulý rok 1,1 a tento rok to malo byť pol milióna. Sama si pripravila rozpočet za milión.
„Agentúra by nemala byť každé volebné obdobie predmetom programových vyhlásení vlády, pričom často s úplne protichodnými názormi na jej ďalší vývoj,“ povedal riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Politické elity si podľa neho musia povedať, či chceme štandardnú verejnoprávnu tlačovú agentúru, alebo ju „za euro sprivatizovať niektorou z lobisticko-podnikateľských skupín.“
Rezník prišiel do vedenia TASR z Maďaričovho ministerstva kultúry v roku 2007 a vydržal v kresle aj za Krajcera. V roku 2008 volal po fúzii so súkromnou agentúrou SITA. Bál sa českej ČTK, ktorá medzičasom u nás skončila.
