BRATISLAVA. Slovenské hospodárstvo podľa spoločnosti Ernst & Young v tomto roku výrazne spomalí svoj rast na 0,6 % z vlaňajších 3 %. Dôvodom má byť predovšetkým veľká závislosť od exportu, ktorý by mal spomalením eurozóny poľaviť. V ďalších rokoch by však mala ekonomika krajiny výrazne akcelerovať a v rokoch 2014 až 2016 by mala rásť v priemere 4,5-percentným tempom. Vyplýva to z marcovej prognózy Ernst & Young pre
Objem exportu tovarov a služieb by sa mal podľa očakávaní spoločnosti v roku 2012 znížiť o 1,7 %, pretože krízu vládneho dlhu výrazne ovplyvňuje dopyt po vysokonákladových položkách, ako sú vozidlá a elektronické prístroje, čo sú hlavné exportné položky Slovenska. Výrazný pokles tak podľa Ernst & Young pocíti odvetvie výrobného priemyslu, pričom najkritickejšia situácia bude v automobilovom priemysle.
Utlmený export nepriaznivo ovplyvní aj objem investícií a lokálne firmy pravdepodobne odložia svoje investície do strojov a zariadení, kým vyhliadky v rámci príslušného regiónu nebudú priaznivejšie. Takýto prístup sa zrejme prejaví aj pri iných investíciách, pričom odvetvie stavebníctva v roku 2012 pravdepodobne opäť zaznamená slabý výkon.
"Vyhliadky ešte viac komplikuje hroziaca úverová kríza v Európe. Obavy z vývoja likvidity v eurozóne spolu s potrebou zabezpečiť súlad s prísnejšími kapitálovými požiadavkami EÚ vystavia banky obrovskému tlaku. Je pravdepodobné, že mnohé z nich znížia objem finančných prostriedkov do svojich dcérskych spoločností vo východnej Európe. Úverová kríza by mohla vážne zasiahnuť Slovensko z dôvodu výraznej zahraničnej účasti v lokálnom bankovom systéme,“ upozorňuje partner spoločnosti Ernst & Young v Slovenskej republike Dalimil Draganovský.
Spoločnosti tak zrejme podľa prognózy Ernst & Young odložia aj svoje plánované nábory zamestnancov, kým sa dopyt neobnoví. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti, ktorá v poslednom štvrťroku 2011 dosiahla 13,5 %, by v roku 2012 mohla kulminovať až na úrovni 16 %.
Tento vývoj obmedzí spotrebu v najbližších dvoch rokoch. Vyhliadky v oblasti súkromnej spotreby zhoršuje pravdepodobnosť klesajúcich reálnych príjmov v dôsledku pretrvávajúcej vysokej inflácie.
V eurozóne ako celku predpokladá Ernst & Young po prerokovaní platobnej neschopnosti Grécka a schválení druhého záchranného balíka a za predpokladu, že politickí predstavitelia naďalej udržia dynamiku vybudovaním dôveryhodnej ochrannej bariéry okolo Španielska a Talianska.
Výsledkom by mal byť v tomto roku mierny pokles hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne o 0,5 %, pričom deväť zo sedemnástich ekonomík členských krajín eurozóny by malo zaznamenať nižší rast. Podľa prognózy sa však očakáva, že HDP eurozóny v roku 2013 stúpne o približne 1 % a následne začne v rokoch 2015 a 2016 rásť dvojpercentným tempom ročne.
