BERLÍN. To znamená prípadné ďalšie záchranné úvery.
V správe Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú zverejnila agentúra Associated Press, sa uvádza, že ambiciózny grécky program úsporných opatrení a štrukturálnych reforiem, ktorého cieľom je stlačiť štátny dlh do roku 2020 na 116,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), môže skončiť neúspechom. Dôvodom je, že "Gréci môžu mať problémy s predpokladaným tempom realizácie reforiem".
Podľa veriteľov je možné, že dôjde k naplneniu pesimistického scenára, podľa ktorého aj po započítaní odpisov gréckeho dlhu súkromnými veriteľmi sa dlh Grécka podarí do roku 2020 znížiť len na 145,5 % HDP.
Okrem obáv z pomalej realizácie reforiem sú tu aj nepriaznivé vyhliadky gréckej ekonomiky. Tá je už piaty rok v recesii a ak plán znižovania dlhu má mať nejaký efekt, bude sa ekonomika musieť najskôr oživiť. Grécka centrálna banka ale predpokladá, že aj tento rok zaznamená HDP pokles, a to o 4,5 %.
Z recesie sa ekonomika nedostane ešte ani v budúcom roku, aj keď jej pokles očakáva banka na úrovni už len 0,5 %. Problémom bude aj nezamestnanosť na úrovni vyše 19 %.
Navyše, Grécko čakajú koncom apríla alebo začiatkom mája parlamentné voľby, ktoré reformy pravdepodobne opäť odložia. A nie je vylúčené ani to, že nová vláda sa napriek pôvodným sľubom predsa len bude snažiť o isté úpravy v podmienkach záchranného programu, na ktorom sa Atény s veriteľmi dohodli.
"Nedá sa vylúčiť, že Grécku bude určenie a realizácia potrebných štrukturálnych fiškálnych reforiem trvať o niečo dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo," dodáva sa v správe medzinárodných veriteľov. Rovnako aj príjmy z privatizácie nemusia byť na takej úrovni, aká sa očakáva, a to v dôsledku či už problémov na trhoch alebo politických prekážok.
