BRATISLAVA. Na dosiahnutie plánovanej konsolidácie, teda zníženie schodku verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2013, dane zvyšovať netreba. Tvrdia to analytici inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS aj v nadväznosti na konsolidačnú štúdiu ekonómov Ľudovíta Ódora a Michala Horvátha, ktorí stáli aj za návrhom opatrení rozpočtovej zodpovednosti.
INESS totiž tvrdí, že opatreniami vo výdavkoch možno ušetriť minimálne 1,6 mld. eur, pričom podľa posledných odhadov je na dosiahnutie trojpercentného deficitu potrebná konsolidácia na úrovni zhruba 1,2 mld. eur.
Podľa INESS za povšimnutie totiž stojí skutočnosť, že napríklad v roku 2009 verejné výdavky na konsolidovanej báze stúpli o 2,5 mld. eur a podľa údajov Eurostatu na Slovensku v rokoch 2008 až 2010 rástli v priemere verejné výdavky vôbec najrýchlejšie v rámci celej Európskej únie, o takmer 8 %.
Za zamyslenie preto podľa analytikov inštitútu stojí, ktoré reformy boli v tomto období prijaté alebo ktoré štátne služby pribudli, alebo sa natoľko zlepšili, aby to zodpovedalo uvedenému nárastu.
"Návrhy na zvyšovanie daňových príjmov je dobré posudzovať v kontexte existujúcich verejných výdavkov,“ konštatuje sa v materiáli INESS.
Ekonómovia Ódor a Horváth vo svojej štúdii navrhli opatrenia na výdavkovej strane v sume 975 mil. eur. Tie obsahujú napríklad indexáciu dôchodkov o infláciu, zrušenie vianočného dôchodku, zmrazenie dôchodkov a dávok, zrušenie niektorých dávok pre nadpriemerne zarábajúcich, zavedenie daňového mixu pre financovanie samospráv.
Ďalšími opatreniami sú v roku 2013 zníženie výdavkov na tovary a služby v štátnej správe o 10 %, zníženie mzdových výdavkov o 5 % a presun povinnej rezervy na núdzové zásoby ropy na privátnu sféru.
Podľa INESS-u sa s týmito návrhmi dá súhlasiť, priestor je však širší. "Úsporné opatrenia v štúdii rozhodne nemožno považovať za vyčerpávajúce, preto ich dopĺňame o ďalšie možné opatrenia v rozsahu zhruba 650 mil. eur. Ani tento zoznam však nie je kompletný, úspory je možné hľadať vo všetkých kapitolách rozpočtu, ako aj u ostatných subjektov verejnej správy,“ konštatuje inštitút.
Podľa INESS pritom ide o opatrenia, ktoré nijakým spôsobom neobmedzujú základné funkcie štátu. "Často krát ide len o krátenie niektorých výdavkov, viaceré z nich boli v posledných rokoch nesystémovo navyšované,“ dodáva inštitút.
Medzi opatreniami, ktoré navrhuje INESS, sú okrem iného dodatočné úspory mzdových a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu, ďalšie úspory v dávkach rodinnej politiky, nezvyšovanie osobných výdavkov učiteľov v roku 2013, adresnejšie financovanie vysokého školstva, racionalizácia železničnej dopravy, rušenie tratí, spomalenie výstavby diaľnic financovanej zo štátneho rozpočtu či obmedzenie výdavkov na reprezentáciu v zahraničí.
Ďalšie navrhované opatrenia sú napríklad zrušenie štátnej prémie k stavebnému sporeniu či pozastavenie výplaty dotácie štátnemu fondu rozvoja bývania či zníženie výdavkov na materskú dávku a postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Súčet opatrení zo štúdie Ódora a Horvátha s opatreniami INESS by tak podľa inštitútu bez problémov stiahol deficit verejných financií pod 3 % výkonu ekonomiky.
Navyše by vládnej garnitúre zabezpečil aj rezervu na uplatňovanie vlastných priorít. "Zvyšovanie daní nie je nevyhnutné, naďalej ostáva politickou voľbou vládnucej garnitúry,“ dodávajú analytici INESS.
