Nedávno zverejnená štúdia výskumnej spoločnosti Wiley tvrdí, že z profilov na sociálnej sieti Facebook sa stal skvelý indikátor, ktorý pomáha firme hľadať ideálneho zamestnanca.
Skúsenému manažérovi stačí desať minút na otvorenom profile potenciálneho záujemcu, aby ho dôkladne „preťukol“. Denník Time, ktorý sa na štúdiu odvolal, tvrdí, že personalista z profilu dokáže vyčítať cenné informácie o osobnosti a charaktere uchádzača o prácu, jeho záujmy a schopnosť zapadnúť do kolektívu novej firmy.
Nie je pritom žiadnym prekvapením, že personalisti na dokreslenie informácii o kandidátovi využívajú ešte pred osobným stretnutím práve sociálne siete.
Potvrdzujú to aj štatistiky. V januári urobila britská spoločnosť OPP prieskum podľa ktorého 56 percent zamestnávateľov skúma facebookovske profily svojich uchádzačov.
Ak má niekto profilovú fotku s pivom v bare, u personalistu nepochodí a zrejme ani nedostane pozvánku na osobný pohovor. Z prieskumu z minulého roka vyplýva, že 73 percent firiem nedalo „svojráznym“ ľuďom na Facebooku šancu na osobné stretnutie.
Podľa analýzy Jobvite má pritom 84 percent ľudí, ktorí si hľadajú prácu, profil na sociálnej sieti. Polovica z nich ho má zamknutý pre cudzie osoby.
Väčšina užívateľov pritom poskytuje na sociálnych sieťach množstvo nepotrebných informácii, ktoré im neskôr ublížia. Personalisti tvrdia, že Facebook by mal byť predlženou ruku životopisu - cez dobre zvážené informácie v rozumnom množstve a zdieľanie profesionálnych a záujmových článkov.
Rady personalistov
Mať účet na Facebooku je štandardom v dnešnej dobe. Pokiaľ neexistujete na Facebooku, pre niektoré odvetvia nie ste jednoducho atraktívny. Ide predovšetkým o sektor PR a marketingu, ktorý vyžaduje od uchádzača odborné znalosti používania sociálnych sieti, ktoré sa stávajú ich komunikačným prostriedkom.
Profil by sa mal držať piatich personálnych zásad: Svedomitosť, emocionálna stabilita, prívetivosť, extrovertnosť a otvorenosť voči novým výzvam. Užívateľ by mal presne vedieť, čo chce zverejniť a čo nie. Nemali by to však preháňať.
Zdieľať každú zmenu nálad, časté komentovanie príspevkov iných nie je prospešné. Jednoducho všetko v rozumnej miere. Dobré je napríklad prezradiť, akú knihu čítate, čo počúvate v aute, alebo čo robíte vo voľnom čase. Pre personalistu môže Facebook takého kandidáta vykresliť ako zaujímavého a sympatického.
Ak sa zaujímate o nejaký sektor, je dobré využiť možnosti, ktoré Facebook využíva. Člen profesionálnej skupiny napríklad denníka The Wall Street Journal alebo technologického serveru Mashable dostáva aktuálne informácie a zároveň pre personalistu je kandidát rozhľadený.
Potreba ošetriť si súkromie profilu. Facebook umožňuje nahliadnuť v rámci profilu užívateľa až do začiatku jej existencie. Informácie, ktoré ste poskytovali pred dvoma či troma rokmi sú vo väčšine prípadov nepodstatné, preto sa odporúča ich blokovať. Podobne sa žiada ošetriť aj napríklad označovanie na fotkách, aby ste to mohli najprv schváliť. Jednoducho udržať si kontrolu nad informáciami o sebe.
Podporujte na svojom profile profesionálny obsah. To znamená zdieľanie článkov, ktoré úzko súvisia s vašou profesiou. Na druhej strane neodporúča sa zdieľať vulgárne videá alebo napríklad infantilné vtipy.
Keď firma žiada heslo
Na internete v posledných dňoch rozvíril debatu o využívaní Facebooku príbeh Američana Justina Bassetta. Ten na pohovore dostal od personalistu okrem klasických otázok aj otázku, či by mu neposkytol aj užívateľské meno a heslo od facebookovského profilu.
Bassett neustúpil a z pohovoru odišiel s tým, že nebude pracovať pre spoločnosť, ktorá chce od neho vypáčiť osobné údaje. Následne svoju skúsenosť predal médiám.
Právnici pre Time povedali, že žiadosť personalistu bola síce neštandardná, ale zatiaľ legálna. Ak by uchádzač podal sťažnosť na súd, že ho firma neprijala len preto, že neukázal profil Facebooku, zrejme by ho prehral.
Aleecia M. McDonaldová, ktorá sa na univerzite Stanford venuje ochrane osobných údajov na internete hovorí, že tieto praktiky tak ľahko nevymiznú, pretože na súde sa nedajú preukázať.
„Keď existuje vysoká nezamestnanosť a uchádzačov o prácu je veľa, stáva sa, že ak sprístupnenie hesla neumožní jeden uchádzač, urobí to ten druhý,“ tvrdí McDonaldová. Dodáva, že legislatíva na tieto bežné praktiky amerických firiem neexistuje.
Uchádzač môže uspieť na súde napríklad s tým, že sa k nemu firma správala diskriminačne na základe rasy či náboženstva. Facebook sa k však diskriminačným praktikám zatiaľ nevzťahuje.
