Bratislava 14. augusta (TASR) - Spoločnosť Záchranný systém Slovakia (ZSS), a. s., Bratislava trvá na dodržaní zmluvy s Ministerstvom vnútra (MV) SR, ktorou sa tento ústredný štátny orgán zaviazal až do roku 2003 poskytovať príspevky na jej činnosť. Povinnosť financovať záchrannú službu percentom z odvodu povinného zmluvného poistenia vyplýva podľa prezidenta ZSS Jozefa Studeniča i zo zákona o poisťovníctve z roku 1991.
Súdny spor, v ktorom vystupuje na strane žalovaného rezort vnútra, inicioval ZSS už v roku 1999, kedy im po prvýkrát neboli zo zdrojov Slovenskej poisťovne (SP) pridelené finančné prostriedky na úhradu personálnych a iných nákladov spojených s prevádzkou systému. Záchranný systém Slovakia požaduje len za roky 1999 a 2000 vyplatenie čiastky 160 miliónov Sk. Táto suma sa však môže vyšplhať až na dvojnásobok, a to z titulu garancie platieb do roku 2003. Až do rozhodnutia ZSS o zastavení činnosti servisných stredísk na Slovensku bola tomuto systému štátna podpora poukazovaná v objemoch asi 80 až 100 miliónov Sk ročne, teda približne na úrovni 2 až 3 % z vybraného povinného zmluvného poistného. Práve zablokovanie platieb bolo dôvodom na pozastavenie činnosti systému. Od toho okamihu ZSS nevyvíja činnosť, podľa J. Studeniča len na základe dobrovoľníckej angažovanosti pomáha príslušníkom hasičských a policajných zborov s tými prostriedkami, ktoré mu ostali.
Peniaze, ktoré by v prípade víťazstva v spore ZSS vysúdil, sa podľa J. Studeniča použijú na úhradu záväzkov voči zamestnancom, fondom, energetikom a poisťovniam, ktoré prezident systému odhaduje na 100 miliónov Sk. Tie vznikli z titulu, že ZSS pôsobila ešte i prvý kvartál roku 1999, a to i napriek tomu, že nedisponovala financiami z SP. Podľa dohody so štátom mala byť z príspevku hradená spotreba energie, pohonných látok a miezd pracovníkov. Pred zastavením činnosti ich Záchranný systém Slovakia zamestnával približne 560. Dnes je to jediný človek - J. Studenič. Nakoľko ZSS nemal dostatok finančných prostriedkov na nákup vlastných vozidiel a s ich uvoľnením na tento účel nepočítal ani štátny rozpočet, bol systém podľa J. Studeniča nútený uzatvárať zmluvy o prenájme automobilov s inými firmami, napríklad Motorsport, Slovakia Card, NAMK a ďalšími. To, že vo všetkých týchto spoločnostiach figuruje, J. Studenič potvrdil a nevidí na tom nič nekalé. Spomenuté firmy kupovali na úver a prostredníctvom lízingu záchranné vozidlá, či stavali záchranné strediská, aby ich potom spätne prenajali bez zisku Záchrannému systému. J. Studenič tvrdí, že zastavenie finančných tokov do systému, spôsobilo koniec jeho pôvodných činností a jeho platobnú neschopnosť voči spomenutým dodávateľom technickej základne. Sub-firmy sa tak dostali do situácie, ktorá viedla k ich neschopnosti splácať úvery a 30 vozidiel za približne 30 miliónov Sk im odobrala Slovenská poisťovňa, poskytovateľ úveru.
Financie Záchrannému systému boli pozastavené v roku 1999, keď nevedel preukázať, kam išlo niekoľko desiatok miliónov korún zo zdrojov SP. Pomoc na cestách prostredníctvom takzvaných žltých anjelov po ňom prevzal Národný automotoklub (NAMK), v ktorom je prezidentom opäť J. Studenič. Podľa nedávno medializovanej správy z hĺbkovej kontroly Ústrednej organizácie európskych záchranných klubov (AIT) je NAMK veľmi zadlžený, pričom nedokázal predložiť informácie o svojej finančnej situácii. J. Studenič považuje tieto informácie za súčasť predvolebnej kampane, nakoľko figuruje na kandidátke HZD. Správa AIT je podľa neho účelovo vytiahnutá, keďže je stará približne tri a pol roka a doteraz nebolo voči jeho osobe vznesené žiadne obvinenie. Navyše, v inkriminovanom čase ani nebol prezidentom NAMK. Ešte v januári dostal NAMK 10 miliónov Sk z vybratého poisteného. Tieto peniaze však podľa štátneho tajomníka MV Ivana Budiaka nešli na centrum NAMK, ale sú dávané na konkrétnych 25 stredísk, ktoré pracujú na území SR. NAMK je súčasťou systému pomoci na cestách a je zakomponovaný v rámci budúceho integrovaného záchranného systému.
Ešte v roku 1998 zaznamenali vozidlá ZSS 10 195 výjazdov k dopravným nehodám, kým v roku 1995 to bolo 6 752 výjazdov. Počet zranených osôb, ktorým poskytli predlekársku pomoc, sa z 3 900 v roku 1995 zvýšil na 6 226 v roku 1998. Záchranný systém vznikol v polovici roku 1990.
* sch zll
