BRATISLAVA. Spôsobiť to majú zmeny, ktoré prináša vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR. Tá sa má dotknúť liekov, ktoré tvoria približne štvrtinu obratu predaja liekov za rok.
V mnohých prípadoch má ísť pritom podľa farmaceutického priemyslu o základné lieky, ktoré mali doteraz pacienti bez doplatkov. Medzi nimi sú lieky na zníženie cholesterolu, vysoký krvný tlak, migrénu, depresiu, či alergiu. Za lieky znižujúce krvný tlak majú napríklad pacienti zaplatiť mesačne aj desiatky eur navyše.
Ako uviedol expert Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok na liekovú politiku Peter Glatz, vlani slovenskí pacienti doplácali na lieky okolo 170 mil. eur, v tomto roku by táto suma mohla dosiahnuť takmer 200 mil. eur. Samotná vyhláška bude mať podľa odhadov farmaceutických firiem z tejto sumy na svedomí asi 23 mil. eur.
Z nej zaplatia asi polovicu za svoje lieky pacienti so srdcovo-cievnými ochoreniami. Doplatky pacientov za lieky pritom na Slovensku podľa Glatza stúpajú dlhodobo. Za posledné tri roky išli hore o 12 %. V tom istom období pritom priemerná cena lieku za deň terapie klesla o 6 % a úhrady zdravotných poisťovní za lieky stúpli o 2 %.
Rast doplatkov má mať na svedomí zmena stanovovania úhrad liekov. Rezort zdravotníctva sa totiž rozhodol vytvoriť úhradové skupiny. Do nich zaradil všetky liečivá, ktoré sú určené na jedno ochorenie s rovnakým mechanizmom účinku. V rámci tejto skupiny sú tak najnovšie a najúčinnejšie lieky, ako aj staršie lieky, či generiká. Poisťovne však budú za všetky uhrádzať rovnakú sumu, a to na úrovni najlacnejšieho lieku.
Rozdiely v cene tohto a drahšieho lieku majú vykryť buď výrobcovia znížením ceny alebo pacient vo forme zvýšeného doplatku. Úhrada za lieky zaradené v niektorých úhradových skupinách nebude na úrovni 100 % ani pre najlacnejší liek v úhradovej skupine, lebo niektoré úhradové skupiny majú definovaný koeficient na výpočet úhrady za najlacnejší liek menší ako 100 %. To znamená, že vzniknú terapeutické oblasti, v ktorých nebude existovať liek s nulovým doplatkom pre pacienta.
Ako zároveň upozornil predseda Asociácie generických výrobcov Karol Poloni, ceny liekov na Slovensku sú už v súčasnosti často krát na úrovni druhej alebo najlacnejšej ceny v Európskej únii a v prípade ďalšieho poklesu by farmaceutické firmy museli v niektorých prípadoch predávať dokonca pod úrovňou najnižšej ceny v únii. Pokles úhrady poisťovne tak podľa všetkého prejde najmä na plecia pacientov.
Poloni však zároveň avizoval, že mnoho výrobcov pre príliš nízke úhrady na slovenský trh lieky ani neuvedie. Pacienti tak prídu nielen o nové originálne lieky ale aj o lacnejšie generiká. Podľa podaných žiadostí výrobcov o vyradenie zo zoznamu hradených liekov by už k máju mohlo zo Slovenska odísť 150 liekov.
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že dopad vyhlášky na doplatky pacientov závisí aj od toho, aké ceny liekov navrhli, alebo v budúcnosti navrhnú ich výrobcovia.
"Cieľom vyhlášky je určovať úhrady liekov tak, aby výdavky zdravotného poistenia boli účelné a efektívne, ale aby pri tom bola zachovaná dostupnosť liekov pre pacienta," uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.
Zníženie úhrad je podľa nej prednostne zamerané na terapeutické skupiny s vysokým zastúpením generických liekov. "Je pravdou, že budú revidované aj skupiny liekov určené na kardiovaskulárne ochorenia. V týchto skupinách je vysoká dostupnosť generických liekov," uzavrela.
Farmaceutické spoločnosti v tejto súvislosti konštatovali, že podľa posledných údajov OECD pokrývajú až štvrtinu nákladov na zdravotníctvo Slováci z vlastných vreciek, formou priamych hotovostných platieb za služby a tovary v zdravotníctve. Túto sumu tvoria v najväčšej miere práve doplatky za lieky, potom napríklad platby u zubára, za nadštandard v nemocnici, ale aj „všimné“ pre lekára.
Podiel súkromných zdrojov na financovaní zdravotníctvo pritom v drvivej väčšine štátov Európskej únie stagnuje alebo klesá. Slovensko je výnimkou, od roku 1999 totiž náklady domácností na financovaní zdravotníctva stúpli o 150 %.
Vyhlášku o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva kritizovala aj Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj. Tvrdí, že pre ňu na Slovensku hrozí ekonomická nedostupnosť niektorých liekov. Asociácia sa domnieva, že vyhláška nie je v záujme pacienta a je iba nástrojom zisku pre zdravotné poisťovne. Pacienti sa údajne k špičkovým liekom dostanú iba za cenu vysokých doplatkov.
Ak odmietnu platiť viac, budú liečení menej účinnými liekmi. Ďalším dôsledkom má byť aj predĺženie priemerného veku liekov používaných na Slovensku o 14 rokov. Odborná verejnosť rezort zdravotníctva žiada, aby vyhlášku stiahlo.
Vyhlášku pripravilo ministerstvo zdravotníctva v súvislosti so zákonom o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. V praxi by sa mala začať uplatňovať v júli. Zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov platí na Slovensku od decembra minulého roku. Okrem iného zaviedol referencovanie cien liekov na úroveň druhej najnižšej v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či dočasnú a podmienenú kategorizáciu.
